Odkazy
Najčítanejšie články
Posledné komentáre
- Pani Valeková, dakujeme velmi pekne:)
- Dnes sa podľa TB modlíme za Váš CZ... prosím Pána aj ja, aby Vám bohato...
- Janko,dakujem a rada ta "pocujem" cez net. :) P.S.: Chcela som sa...
- Velebná pani farárka, milá Janka, ani som netušil, ako sa ti vodí v...
- Marek, ďakujem veľmi pekne.
- Je skvelé Janka, keď sa o nás evanjelikoch takto píše. Veľmi Ťa...
Veľký piatok
Domáca pobožnosť
1. Úvod: V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
2. Pieseň ES 85
3. Čítanie pašií na Veľký piatok od bodu „Apoštolský pozdrav“ po bod „Kázeň Božieho slova“
4. Modlitba pred kázňou + kázeň
Pomodlime sa:
Pod krížom Tvojím skláňame čelá,
keď v krvi zmiera nevinnosť biela.
Tvoj bôľny ston k nám zaznieva čiste,
ó, odpusť nám a zmiluj sa, Kriste. Amen.
Slovo Božie je napísané v Evanjeliu podľa Lukáša 23, 46 takto: „Tu zvolal Ježiš silným hlasom: Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha. A keď to povedal, dokonal.“ Amen.
Milí bratia a sestry,
latinské príslovie “Memento mortis – Pamätaj na smrť“ nám pripomína našu smrteľnosť. Nič na svete nie je také isté ako smrť. Státisíce ľudí pred nami prešli bránou smrti. My, ktorí žijeme a aj tí, ktorí prídu po nás sa tiež budeme musieť podrobiť zákonu smrti. Túto skutočnosť si intenzívnejšie uvedomujeme práve v týchto dňoch, kedy celý svet hlási smutné správy o úmrtí množstva ľudí v súvislosti so šíriacim sa ochorením COVID – 19. Smrť je závažným a nevyhnutným faktom, ktorý čaká všetkých ľudí. Ona je chápaná ako prirodzený koniec biologického života človeka. Bola však smrť vždy takto vnímaná?
Možno vás prekvapím, ale smrť nie je pôvodne prirodzená. Smrť je niečo, čo nemalo byť. Ľudia boli stvorení k životu, nie k smrti. Smrť nebola súčasťou Božieho plánu. Hospodin ju nechcel. On vložil do srdca človeka večnosť. Preto je pre nás smrť nepríjemná a bolestivá.
Smrť vstupuje do sveta ako dôsledok a trest za ľudský hriech. (1 M 3, 14 – 24) Možnosť nesmrteľnosti prvého človeka bola závislá od jeho poslušnosti voči Pánu Bohu. Keby človek zostal v čistom (bezhriešnom) vzťahu s Hospodinom, mal by možnosť bez smrti dospieť k dokonalosti. Nestalo sa tak. Vo chvíli, keď sa človek dopustil prvého hriechu, prepadol smrti a začal zomierať. Od čias prvého hriechu každý človek prichádza na svet so zárodkom smrti. Niekto zomrie skôr, iný neskôr. Niektorí zomrú v prvých hodinách, dňoch, týždňoch svojho života, druhí vo vysokom veku. Všetci však – zdraví, chorí, chudobní, bohatí, slabí i mocní – musia zomrieť.
Bratia a sestry, čo je vlastne smrť? Smrť je vystúpenie z pozemského života a vkročenie do večnosti. Smrť nepozostáva len v tom, že telo vypovie svoju službu. Smrť je oddelením tela od ducha (duše). Telo je uložené do zeme a duch (duša) odíde na miesto, ktoré mu určí Boh. ( L 16, 19 – 31) Tu zostane až do času vzkriesenia, ktoré nastane pri druhom príchode Pána Ježiša na túto zem, aby súdil živých i mŕtvych. (Mt 25, 31 - 46) Pri vzkriesení dôjde k opätovnému zjednoteniu ducha (duše) s osláveným telom a tým k vytvoreniu celistvej bytosti.
Smrť vyvoláva u mnohých ľudí strach neraz až hrôzu. Neobvyklú smrť mal napríklad ruský diktátor Stalin. Jeho dcéra Svetlana opísala jeho smrť týmito slovami: Môj otec zomrel ťažkou a hroznou smrťou. Ešte v poslednom momente náhle otvoril oči a pozrel na každého v miestnosti. Bol to hrozný pohľad, šialený, zlostný a plný strachu zo smrti. Potom zdvihol ľavú ruku nahor, akoby na niečo hore ukázal a keď ju spúšťal dole, ešte nám všetkým pohrozil. To gesto bolo plné hrozby...nasledujúcu chvíľu...duch opustil jeho telo.
Bratia a sestry, úplne inak zomrel Pán Ježiš. Jeho slová, ktoré vyriekol na kríži, boli plné oddanosti a pokory. V Ježišovi nebola žiadna hrozba, žiaden hnev, či strach zo smrti. Jeho umieranie bolo poznačené pokojom a odovzdanosťou ducha do Božích rúk.
„Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha. A keď to povedal, dokonal.“ (L 23, 46)
Rovnako i my máme nasledovať Ježišov príklad v čase našej smrti. Odovzdať svojho ducha (dušu) do starostlivosti samotného Boha. Pasívne sa zveriť do Božích rúk a aktívne túžiť po Božej prítomnosti. Vediac, že nie sme opustení ani vo chvíli smrti a že nejdeme do neznáma, ale späť domov. Na miesto, kde nieto sĺz ani zármutku ani bolestí ani chorôb ani utrpenia ani smrti. Na miesto blaženosti, čistoty a vznešenosti. (Zj 21, 1 – 4)
Bratia a sestry, bránou smrti musí prejsť každý človek. Kresťan však nevidí smrť ako kráľovnú hrôzy, ale vidí Toho, ktorý premohol smrť na dreve kríža. Ježiša Krista. Vo viere tohto Víťaza nad smrťou, kresťan zaviera svoje oči a keď ich potom otvorí na onom svete, naplní ho krása nebeského raja.
Na juhu Afriky je predhorie, ktoré bolo od dávna postrachom námorníkov. Hovorilo sa, že tí, ktorých tam zahnala búrka alebo morský prúd, sa už nikdy nevrátili. Preto ho portugalský moreplavec Bartolomeus Diaz nazval Búrlivým Mysom. Portugalský kráľ však zavrhol toto pomenovanie, lebo veril, že sa mu podarí preniknúť na mori až do Indie. Preto rozkázal premenovať Búrlivý Mys na Mys Dobrej Nádeje. A vskutku Portugalci tadiaľ zanedlho prenikli až k Cejlón a Číne.
Milí bratia a sestry, aj nám hrozí na našej plavbe k večnosti nejedno búrlivé miesto. To posledné búrlivé miesto sa volá smrť. Aj ono je však Mysom Dobrej Nádeje od doby, kedy Kristus premohol smrť na kríži a vyviedol na svetlo život a nesmrteľnosť. Týmito slovami sa neustále potešujme a do rúk Božích sa porúčajme. Amen.
5. Modlitba po kázni
Pomodlime sa:
Pane Ježiši, na Teba dnes v duchu hľadíme a spomíname na Tvoju nevinnú smrť na kríži. Skláňame sa pred Tebou a prosíme: daj, aby sme s vďakou prijali Tvoju smrť a s ochotou vyznávali naše hriechy. Pane, Tvoj kríž je naša záchrana, Tvoja smrť je náš život. Ty si na kríži zveril svojho ducha do Božích rúk. Pomôž aj nám, keď prídu naše posledné hodiny, zomrieť v odovzdanosti a v pripravenosti vstúpiť do nebeského domova. Amen.
6. Modlitba Pánova: Otče náš, ktorý si v nebesiach...
7. Pieseň ES 95
8. Požehnanie: Milosť Pána Ježiša Krista, láska Božia, dar a účastenstvo Ducha Svätého nech je so všetkými vami. Amen.
ThDr. Janka Miháliková
- s použitím viacerých zdrojov