ECAV.sk

Cirkevné zbory ECAV na Slovensku Rim. Brezovo a Rim. Baňa

...ale premeňte sa obnovením mysle... (Rímskym 12, 2)

Utrpenie

Nie je jednoduché odpovedať na ľudské utrpenie vo svete. Zlé správy nás obkľučujú z každej strany. Prichádzajú od najbližších, susedov, kolegov. V médiách každý deň počúvame o ľudských tragédiách a prírodných katastrofách. V súčasnosti je najaktuálnejšou témou vírus COVID – 19. S bolesťou v srdci sledujeme nešťastia a pýtame sa: Kde sa berie toľko zla vo svete? Nepočuje Boh plač trpiacich? Nevidí ubolené tváre nevinných? Je skutočne nečinný? Aký je vôbec zmysel ľudského utrpenia?

1. Bolesť, utrpenie vstúpili do sveta neuposlúchnutím Božieho príkazu prvých ľudí. „Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v ten deň, keď budeš z neho jesť istotne zomrieš.“ (1 M 2, 16 – 17) Eva zvedená hadom (Zj 12, 9) vzala, jedla a dala mužovi z ovocia stromu. ( 1M 3, 6) „Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí.“ (1M 3, 7) Na prvý hriech - neuposlúchnutie Božieho slova – sa nabaľujú ďalšie: útek, skrývanie sa pred Hospodinom, zvaľovanie viny jeden na druhého. Pán Boh berie prvých ľudí na zodpovednosť za to, čo urobili. Prichádza s trestom, ktorý neobchádza ani hada. Ten je prekliaty. Bude žiť v špine a v ponížení. V nepriateľstve s človekom. Žena bude rodiť v bolestiach a bude túžiť za svojím mužom. Bude trpieť hladom po láske. Vzťah medzi mužom a ženou sa bude vyznačovať dominantnosťou a podrobením sa. Pre muža bude práca veľmi namáhavá. Pôda bude ťažko obrábateľná. Muž bude jesť chlieb v pote tvári. Nakoniec Hospodin oznámi prvým ľuďom, že ich prebývanie na zemi nebude večné. „...prach si a do prachu sa vrátiš.“

(1M 3, 19)

Utrpenie a smrť prichádzajú ako dôsledok nerešpektovania Božieho slova, príkazu. Človek sa vzďaľuje od Hospodina. Uteká zo spoločenstva s Bohom. Neberie na seba zodpovednosť za svoje viny, nevyvodzuje konzekvencie. Naopak, obviňuje Boha. V samote a v hriechu kladie zatrpknuté otázky o utrpení a volá: „Prečo?“ „Kde je Boh?“ „Čo je to za Boha, ktorý sa pozerá na moju bolesť?“

Hospodin nechce, aby ľudia trpeli. Dal im však slobodnú vôľu a v nej sa ľudstvo rozhoduje. Či Ho bude nasledovať, alebo bude Božie slová ignorovať. Každý človek by však mal pamätať na jeden dôležitý fakt: Nie Boh, ale ja budem niesť dôsledky svojho rozhodnutia. Neobviňujme Hospodina z vecí, ktoré si spôsobujeme sami svojim zlým rozhodnutím. Ide totiž o krivé obvinenie. Boh predsa nemôže byť zodpovedný za smrť dieťaťa, ktorého rýchlou jazdou zrazil podnapitý vodič. Ani za smrť viac ako dvetisíc nevinných ľudí, ktorých zabili teroristi, keď obsadili a nasmerovali lietadlá na Svetové obchodné centrum (WTC) v New Yorku. A mohla by som menovať ďalšie a ďalšie príklady. Nie je alibistické, pýtať sa v takýchto situáciách: „Prečo to Boh dopustil?“

2. Čo však v prípade, keď utrpenie nie je spôsobené neuposlúchnutím Božieho slova? Keď nie je spôsobené dôsledkom zlého rozhodnutia, či voľby? Keď trpí nevinný človek? O Jóbovi čítame: „bol to muž bezúhonný, úprimný, bohabojný a stránil sa zlého.“ (Job 1,1) Napriek tomu, Jób trpí a trpí „bez príčiny“(2, 3). Dôvodom Jóbových útrap nie je jeho zlyhanie ani zhrešenie. Keďže vidíme do zákulisia rozhovoru satana s Bohom (Job 1), spoznávame skutočnú príčinu Jóbovho utrpenia. Tá spočívala v preverení Jóbovej viery. Jób obstál v skúške a dosvedčil, že neverí v Boha len kvôli prosperite a Božiemu požehnaniu v jeho živote. Satan vzal Jóbovi majetok, deti i zdravie. On však zostal verný Pánu Bohu, ktorý ho nakoniec opäť požehnal.

Z Jóbovho života spoznávame, že Pán Boh dopúšťa utrpenie aj v živote spravodlivého človeka. Hospodin skúša a hľadá nezištnú vieru. Vieru, ktorá nie je podmienená zemským bohatstvom a šťastím. Vieru v trápení a v bolestiach. Vieru plnú dôvery v Boha v každej životnej situácii. Hospodin môže kedykoľvek preskúšať náš vzťah k Nemu rôznymi spôsobmi. Alebo si myslíme, že sa to týkalo len Jóba?

Je zaujímavé pozrieť sa bližšie aj na Jóbových priateľov, ktorí ho obviňujú z hriechu. Pán Boh predsa neodpláca dobrým za zlé ani zlým za dobré. Jób teda musel – podľa ich mienky – skrývať nejaké prestúpenie. Obviňovanie od priateľov sa opakovalo. Jób však vie, že sa neprevinil. (Zároveň si však uvedomuje, že nie je bez hriechu.) (Jób 7, 20 – 21)

Ako farárka sa stretávam s mnohými ľuďmi, ktorí prechádzajú skúškami, bolesťami. Bolo by nesprávne týchto ľudí obviňovať rečami: „Vedome žijete v hriechu, inak by ste netrpeli. Veď Boh svoje deti len žehná po všetkých stránkach.“ Aj keď existuje Boží časný trest za ľudské hriechy, nie každé utrpenie je Božím nápravným trestom. Hospodin navštevuje kresťanov aj „bez príčiny“, aby bola preskúšaná ich viera. Buďme preto opatrní v rozsudzovaní a v súdení. Buďme priateľmi, ktorí prichádzajú k trpiacim s modlitbou a s povzbudením.

V súvise s utrpením sa ma neraz veriaci pýtajú: Prečo sa bezbožným vodí dobre a kresťania trpia? Nie je to nezvyčajná ani novodobá otázka. Kládol si ju už Jób vo svojej dobe (21, 7 – 16). Akoby tu neplatilo: Čo človek rozsieva, to bude aj žať. (G 6, 7) Nemýľme sa však. Aká je sejba, taká bude žatva. Pán Boh odpláca dobré dobrým a zlé zlým. V mnohých prípadoch však nie hneď. Stále je čas milosti, v ktorom aj neveriaci môžu činiť pokánie a obrátiť sa k Bohu. (R 2, 1 – 11) Hospodin je zhovievavý. Preto sa nám často zdá, že bezbožníkom sa darí a veriacemu sa vodí nespravodlivo. Ak ľudia aj prosperujú po telesnej, či materiálnej stránke, ale osobne sa nestretnú so živým Kristom a neprijmú Ho za svojho Pána a Spasiteľa, duchovne sú odsúdení na zánik. Existuje totiž večnosť, v ktorej všetko to, čo nebolo tu odmenené a potrestané, tam určite bude. Tento časný život totiž nie je nič iné len predchodcom, či začiatkom budúceho života.

3. Rovnaké myslenie ako mali Jóbovi priatelia nachádzame aj novej zmluve. V Evanjeliu podľa Lukáša 13, 1 – 5 čítame o zabití galilejských pútnikov a usmrtení osemnástich ľudí, na ktorých spadla veža v Siloe. V Evanjeliu podľa Jána 9, 1 – 7 nachádzame príbeh o uzdravení slepého od narodenia. V obidvoch prípadoch (aj keď v prvom nebola priamo vyslovená) je nastolená otázka: Trpia, lebo zhrešili? Inak povedané: Títo ľudia predsa museli spáchať nejaký hriech, za ktorý boli Bohom potrestaní utrpením. Pán Ježiš odpovedá: „Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete.“ (L 13, 3) „Ani tento nezhrešil, ani jeho rodičia, ale stalo sa to preto, aby skutky Božie boli zjavené na ňom.“ (J 9, 3) Ježiš síce nechce poprieť, že medzi utrpením a hriechom existuje v nejednom prípade súvislosť. Svojou odpoveďou nám však ukazuje, že utrpenie môže mať aj iný zmysel ako trest za hriech. (To vidíme už pri Jóbovi.) Skrze Galilejčov, ľudí zo Siloe a ďalších bolestných udalostí nás Pán Ježiš učí počuť Božiu výzvu k pokániu. Pri slepcovi zase išlo o prejavenie Božej moci.

4. Som presvedčená, že Pán Boh sa nečinne neprizerá na ľudské utrpenie. Sám totiž v Ježišovi Kristovi zostúpil do bolesti a trápenia. Jeho Syn, hoci bol nevinný, zomrel na kríži za hriechy všetkých ľudí. (2 K 5, 15; R 4, 24; Kol 2, 13 – 14) Kríž je jedno z miest, kde nám Boh zvestuje: Nie sú mi ľahostajné vaše hriechy. Milujem vás. Odpúšťam vám previnenia. Viem o vašom utrpení, v ktorom vás uisťujem o mojej moci.

Kristov kríž sa zároveň pre nás stáva podnetom k trpezlivému znášaniu ľudského utrpenia. (R 12, 12) Apoštol Pavol vyznáva, že ak má nasledovať Ježiša Krista, tak vo všetkom aj v utrpeniach. Vystupuje ako bojovník a ako Pánov služobník prijíma všetky súženia (2 K 6, 4 – 5). Dokonca sa nimi vie aj pochváliť. (R 5, 3) Dokáže iných potešovať a povzbudzovať vo viere, aby sa neklátili vo svojich ťažkostiach. (2 K 1, 3 – 11; 1 Tes 3, 2 – 3) Pavol si totiž uvedomoval, že utrpenie bude raz s konečnou platnosťou porazené. (1 K 15, 25) a že útrapy môžu viesť kresťana k Božiemu požehnaniu. Apoštol hovorí: „A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“ (R 8, 28) Nakoniec Pavol spoznal, že utrpenie, súženie ani smrť ho nemôžu odlúčiť od Kristovej lásky. (R 8, 35)

Zmysel utrpenia v jednotlivých prípadoch pozná najlepšie Boh. Špekulovanie, nediferencované paušalizovanie, či odsudzovanie nie sú z našej strany na mieste pri akomkoľvek utrpení. Buďme radšej tými, ktorí prichádzajú k trpiacim s povzbudením a modlitbou na perách.

ThDr. Janka Miháliková

Komentáre

Pridať komentár

Meno:
Text: