Odkazy
Najčítanejšie články
Posledné komentáre
- Pani Valeková, dakujeme velmi pekne:)
- Dnes sa podľa TB modlíme za Váš CZ... prosím Pána aj ja, aby Vám bohato...
- Janko,dakujem a rada ta "pocujem" cez net. :) P.S.: Chcela som sa...
- Velebná pani farárka, milá Janka, ani som netušil, ako sa ti vodí v...
- Marek, ďakujem veľmi pekne.
- Je skvelé Janka, keď sa o nás evanjelikoch takto píše. Veľmi Ťa...
Svätodušné sviatky
Pomodlime sa:
Pane, Duch Tvoj nech nás spojí,
nech nás zloba nerozdvojí,
bys´ Ty bol náš pevný kameň
a my v Tebe jedno. Amen.
Slovo Božie je napísané v 1. knihe Mojžišovej 11, 1 – 9 takto:
Milí bratia a sestry,
polyglot je človek, ktorý ovláda niekoľko cudzích jazykov. Chceli by ste byť polyglotmi, viacrečovými ľuďmi? Ja určite áno. Veď, kto by nechcel hovoriť niekoľkými cudzími jazykmi. Všetko by bolo jednoduchšie. Cestovanie po svete, štúdium a zamestnanie v inej krajine, dovolenka, dobrá cudzojazyčná kniha, či televízny program, až po obyčajné objednanie si jedla v zahraničnej reštaurácií.
Na svete existuje viac ako 7 000 živých jazykov. Naučiť sa ich by bol heroický výkon. Myslím, že ovládať „len“ tých sedem najštudovanejších jazykov (angličtina, francúzština, španielčina, taliančina, čínština, japončina a nemčina) je už skvelým počinom. Niekto raz povedal, že rozmanitosť rečí je pamätníkom ľudskej múdrosti. V skutočnosti je to dôsledok ľudskej hriešnosti. Ako to myslím? To pochopíme, keď si priblížime starozmluvnú udalosť, ktorá sa odohrala v Babylóne a porovnáme ju s novozmluvnou udalosťou, ktorá sa stala v Jeruzaleme na Letnice.
1. Hriech rozdelil zjednotených v Bábeli.
Bábel bolo mesto na rovine Šineáru, ktorý je označením pre južnú Mezopotániu. Ľudia, ktorí postavili toto mesto boli blízki potomkovia Noácha. Napriek tomu, že Hospodin povedal Noáchovi a jeho rodine, aby sa množili, rozšírili a naplnili celú zem, jeho potomkovia sa rozhodli usadiť v šineárskej krajine. Z nomádov sa stali usadlíci, ktorí hovorili tou istou rečou. Neexistovali žiadne rečové bariéry. Jednojazyčnosť bola prirodzená a bola ideálnym stavom.
Až do chvíle, kedy sa ľudia rozhodli postaviť metropolu, ktorej veža mala siahať po nebesá. Naplánovali si všetky práce. Samozrejme bez Hospodina. Nepotrebovali sa s Ním radiť ani komunikovať. Nepovažovali za potrebné informovať Boha o svojich úmysloch. Hnala ich túžba dosiahnuť nebesá, stať sa slávnymi a zabrániť rozptýleniu. Stavitelia sa nazdávali, že ich veža bude taká vysoká ako vysoko je nebeská obloha; že chýr o ich veľkom diele im zabezpečí slávu a uznanie medzi súčasníkmi i u nasledujúcich generácií; a že spoločne vykonaný čin bude spojivom, ktorý ich udrží pohromade. Opak sa stal skutočnosťou.
Hospodin zostúpil, aby sa pozrel na „gigantickú“ stavbu a zasiahol. Boh zmiatol reč ľudu, ktorý sa usadil na jednom mieste a mal dovtedy jednu reč. Následne došlo k rozptýleniu ľudí. Ľudom sa stalo to, čomu chceli zabrániť: rozptýleniu po celej zemi. Hriech – túžba po sláve, pýcha, velikášstvo – rozdelil zjednotených usadlíkov. V rôznosti jazykov sa rozptýlili po svete.
Bratia a sestry, rozmanitosť jazykov je niečo neprirodzené. Cítime to hlavne vtedy, keď niekomu nerozumieme. Vadí, prekáža nám to. Ľudstvo bolo stvorené ako jednotné. Vo svojom hriechu však stratilo túto jednotu a dostavil sa zmätok.
Príbeh o babylonskej veži nás dnes volá k zamysleniu sa nad otázkami: Na aké veľké ľudské veci sa my sústredíme? Čo nás ženie v našich prácach? Aké sú naše motívy konania? Akú úlohu v našich činoch zohráva Boh a akú hriech?
2. Duch zjednotil rozdelených na Letnice.
Bratia a sestry, ako hriech rozdelil zjednotených ľudí v Babylóne, tak Duch Svätý zjednotil rozdelených v Jeruzaleme. Ako sa to stalo?
Na päťdesiaty deň po Ježišovom vzkriesení židia svätili Letnice. Pôvodne išlo o slávnosť žatvy. Každý kraj prinášal obete prvej úrody. Išlo o dni radosti, ktoré rodiny slávili spoločne. Židia sa schádzali v Jeruzaleme nielen z Palestíny, ale aj z ďalekých diaspor rozličných krajín. Pútnici prichádzali od Mezopotánie a Médska až po Rím, od Pontu až po Krétu a Egypt.
V tom čase boli učeníci zhromaždení na jednom mieste a „tu zrazu povstal zvuk z neba, ako keď sa prudký vietor valí, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ (Sk 2, 2 - 4)
Príchod Ducha Svätého bol intenzívny a jeho účinok jasne počuteľný a viditeľný. Bolo počuť zvuk podobný zvuku valiaceho sa vetra a vidieť rozdelené jazyky akoby z ohňa. Tie maliari často zobrazovali na hlavách učeníkov. Pravdu však mal Dr. Martin Luther, že ony mali byť skôr maľované v ústach učeníkov než na ich hlavách. Výsledkom príchodu a pôsobenia Svätého Ducha totiž bolo hovorenie cudzími jazykmi. To samozrejme vzbudilo u ostatných židov pozornosť. Duch Svätý naplnil každého z Ježišových učeníkov a spôsobil, že dokázali vravieť rečou, ktorej rozumeli aj ostatní prítomní. Zrazu sa stalo, že obyčajní ľudia hovorili „veľké veci Božie“ a to v jazykoch, ktoré zhromaždení poznali.
Apoštolovia, plní Božieho Ducha, hneď sa chopili príležitosti a začali ľuďom zvestovať o spáse v Kristovi. Ľudia si vo viere v Ježiša Krista mohli opäť rozumieť. Duch Svätý ich zjednotil a vytvoril jedno veľké spoločenstvo. Spoločenstvo, v ktorom ľudia komunikovali s Bohom. Spoločenstvo, kde ľudia prichádzali z rôznych rás, kultúr, národov a jazykov a kde si aj napriek všetkej tej rôznosti rozumeli a tvorili jednotu v Duchu Svätom.
O takéto spoločenstvo sa máme usilovať aj my, bratia a sestry. Spoločenstvo spojené Duchom Svätým vo viere, že Božie dielo v Pánovi Ježišovi prinesie tomuto svetu záchranu.
Milí bratia a sestry, v príbehu o babylonskej veži ľudia prestali komunikovať s Bohom. Sústredili sa na veľké ľudské veci, preto si napriek spoločnému jazyku prestali rozumieť. Naopak v druhom príbehu sa ľudia koncentrovali na veľké Božie veci a napriek rôznosti jazykov si plní Ducha Svätého začali rozumieť. Buďme aj my tými, ktorí túžia po prítomnosti Ducha Svätého, ktorý nás bude viesť – napriek existencii mnohých cudzích jazykov - k zjednoteniu a porozumeniu. Amen.
Pomodlime sa: Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za Tvoje zasľúbenie zoslať Ducha Svätého ako aj za jeho splnenie. Ďakujeme aj za spoločenstvo veriacich t. j. cirkev, ktorú si založil. Prosíme, spoj nás všetkých v jednotu úprimnej viery, vzájomnej lásky a porozumenia. Aby sme Ťa aj pri rozličnosti jazykov spoločne oslavovali a životom dokazovali, že sme Tvoje deti, Tvoj ľud. Odstráň z našich sŕdc všetko, čo nás oddeľuje od Teba: našu pýchu, túžbu po sláve, namyslenosť. Prosíme, aby sme boli zvestovateľmi záchrany pre všetkých ľudí v tomto svete. Uspôsob nás k tomu mocou a prítomnosťou svojho Svätého Ducha. Amen.
ThDr. Janka Miháliková, zborová farárka v Rimavskom Brezove
- s použitím viacerým zdrojov