Príhovor k 2. adventnej nedeli 2021

Text: Lk 2,25-35:"25 Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol v ňom; 26 tomuto oznámil Duch Svätý, že neuvidí smrť skôr, ako by videl Pomazaného Pánovho. 27 Vedený Duchom prišiel teda do chrámu; a keď rodičia priniesli dieťatko Ježiša, aby vykonali (všetko) podľa obyčaje, predpísanej zákonom, 28 vzal Ho aj on na ramená, chválil Boha a povedal: 29 Teraz prepúšťaš, Paane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, 30 lebo moje oči videli Tvoje spasenie, 31 ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: 32 ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský. 33 Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa hovorilo o Ňom. 34 Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, 35 - ale aj tebe prenikne dušu meč, - aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc. „

Milí bratia, milé sestry!

Ku dnešnému zamysleniu  som si vybrala slová starca Simeona, ktorý ďakoval Pánu Bohu za to, že pred smrťou  mu bolo dopriate uvidieť Mesiáša. U Simeona môžeme krásne vidieť očakávajúcu  vieru, plnú nádeje.

Za povšimnutie stojí význam mena Simeon, znamená načúvajúci. Zaznieva v ňom hebr. sloveso: počuť. Ak smieme z mena určiť povahu - čo je inak v Biblii dosť časté - potom Simeon bol muž počúvania, teda ten, ktorý načúva Bohu, muž Božieho slova, ktorý chce Pána Boha skutočne počuť. Isté je, že poznal Božie slovo a žil podľa neho. Iste toto má prečítaný text Písma na mysli, keď o ňom hovorí, že bol človekom spravodlivým a bohabojným.

Čo to znamená byť spravodlivým? Za spravodlivých sa považujú mnohí ľudia. Hovoria: nikoho som nezabil, neokradol, prečo by som nemal byť spravodlivý. No taký človek si neuvedomuje, že ak považuje seba za spravodlivého takýmto spôsobom, tak vlastne o sebe hovorí: Nepotrebujem od nikoho žiadnu milosť, žiadne odpustenie, žiadne zmilovanie, ani Božie odpustenie nepotrebujem, pretože som spravodlivý. Takáto samoľúba a lacná spravodlivosť pri Simeonovi  nebola. Základným rysom Simeonovej spravodlivosti bolo predovšetkým to, že bral vážne Boží zákon a snažil sa podľa neho žiť. Ak niekto skutočne hľadá spravodlivosť, dospeje k názoru, že pravá spravodlivosť nie je záležitosťou ľudskou, ale Božou. Nech má človek akokoľvek dobré predsavzatia, spravodlivosť je dar Boží. Prečo som o tom takto presvedčená? Simeonova spravodlivosť nadobudla zvláštny rozmer, rozmer nádeje. Veď čítajme:" muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol v ňom." Teda Simeon bol človek OČAKÁVANIA. Nádejal sa v dobe, ktorá bola veľmi ťažká, skôr ľudskú nádej rozbíjala a neposilňovala. Možno ako je tomu dnes, v tejto pandémiou poznačenej dobe. Boží ľud trpel zvonku i zvnútra. Zvonku neslobodou od Rimanov, ktorí  kruto vládli a zvnútra prázdnotou duchovného života pod vplyvom farizejov a zákonníkov. A uprostred útlaku od cudzích, vlastnej nemohúcnosti, ľudského vzdoru, a akoby otáľaniu z Božej strany, je tu Simeon - človek, ktorý dúfa v Hospodina!

Môžeme povedať, že dúfa napriek všetkému čo vidí okolo seba, čo zažíva. Nedúfa v človeka, ale dúfa v Hospodina, že sám zasiahne, sám príde, sám poteší a sám vyslobodí.  Simeon neočakáva až Hospodin potrestá tých, ktorý sú z jeho pohľadu zlí a jemu dá za pravdu. On očakáva úplne niečo iné: že Boh poteší kajúcich a plačúcich. Viem, že je to nesmierne ťažké očakávať Božie potešenie a Božiu radosť v dobe plnej  ľudského zármutku, nech už zármutok má akúkoľvek príčinu...

Ale ten muž nádeje sa dočkal toho čo očakával! Čo to bolo? Najskôr poviem, čo to nebolo: pád mocnej Rímskej ríše, jej krutovlády, ani nebolo zriadené Božie kráľovstvo na zemi, ako sa o to snažili Simeonovi súčasníci. Bolo to niečo omnoho jednoduchšie, nenápadné a neokázalé. Bolo to malé, narodené dieťatko. Simeonova viera v ňom rozoznala vtelenie Božej lásky. Simeon pochopil, že v tom narodenom dieťati - Ježišovi sa nebesá prelomili   a na zem sa rozlialo Božie milosrdenstvo, pravda, zmilovanie , zmierenie, radosť a pokoj. Keď držal na svojich rukách dieťa menom Ježiš, z jeho srdca vytryskol chválospev. Ak máš Ježiša v srdci, tak aj z tvojho srdca musí vytrysknúť chválospev - to je totiž dôkaz Tvojej viery.

Simeon sa odvoláva na Božie Slovo, drží sa Božích zasľúbení. Jeho modlitba - chválospev nie je len tak, ako sa hovorí „prázdne reči". Je zostavený zo starozmluvných citátov. Simeon je človek, ktorý Slovo Božie pozná a Slovom Božím žije. Je v Biblii hlboko zakotvený, zakorenili sa v ňom jej výrazy a pojmy. To je pre nás napomenutie i povzbudenie, čoho sa máme aj my držať, ak chceme svojim vnútorným zrakom uvidieť veľké veci Božie.

Simeon ďakuje za svoje prepustenie- teda rozumej: odchod z tohto života. Simeon sa veľmi od nás líši, lebo my radšej nechceme myslieť na smrť, lebo sa jej bojíme. Málokto je na ňu pripravený, málokto umiera zmierený s Bohom a ľuďmi, s vďakou na perách a s pokojom v srdci. Nepripravenosť na smrť o nás prezrádza, že naše vnútorné životy sú celkom prázdne, že žijeme ľudským okamihom, než Božou večnosťou a ako málo sme vo svojom snažení a rozhodovaní formovaní  nádejou, ktorá niesla Simeona. A tak sa nás Pán Boh Simeonovým príbehom pýta: Budú na konci tvojho života slová vďaky, vyznania a pokoj v srdci? Myslíš na to, snažíš sa už teraz žiť tak, aby si mohol napokon v pokoji poďakovať?

Simeon ďalej hovorí, že to malé dieťa je sláva Izraela. Od tej doby, čo Boh zostúpil na zem v Kristu je všetko obrátené. Sláva Božieho služobníka je v jeho ponížení. Božia sláva je Božie sebazaprenie. Božia zvrchovanosť je Božia pokora a Božia sloboda je Božia oddanosť všetkým ľudským biedam. A preto je i sláva Božieho ľudu v jeho utrpení, v jeho biede, v jeho kríži, v tom, ako nesie svoj kríž a ako s ním nasleduje Krista.

Simeon to vedel a preto Márii hovorí: „ale aj tebe prenikne dušu meč." Meč v duši je teda údelom tých, v ktorých v srdciach sa rodí z Božieho Ducha Spasiteľ, tak ako kedysi v Márii. Môžeme sa tomu diviť, ale aj Mária s Jozefom sa divili. No nielen sa divili, ale aj si to pamätali. (Lk 2,19).

Bratia a sestry! A to je presne naša adventná úloha: zachovávať to všetko v mysli, či v srdci. A radovať sa navzdory všetkému, že Božia láska prišla a prichádza až na zem a že aj naše oči môžu uvidieť „Tvoje spasenie, 31 ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí." - ak budeme hľadať správnym smerom a ak budeme ako kedysi Simeon niesť Božiu lásku vo svojom náručí všetkým okolo nás. Lebo potom sa s Ním i v Ňom, v betlehemskom dieťati a ukrižovanom Spasiteľovi, začneme stávať svetlom k zjaveniu národom a slávou duchovného Izraela.

Amen.

Modlitba: Drahý nebeský Otče, ďakujeme Ti, že si nám v Pánovi Ježišovi Kristovi zjavila svoju preveľkú lásku, keď si v Ňom zostúpil na našu zem, do našej biedy, aby aj naše oči uvideli Tvoje spasenie. Daj, aby sme tvoje spasenie skutočne aj videli, napriek tme v nás i okolo nás. Prosíme Ťa, pomôž nám, aby sme skrze Tvoje naplnené zasľúbenie dokázali žiť aj vtedy, keď okolo nás mnohí klesajú v beznádejnosti. Posilni nás svojím Svätým Duchom, aby sme ako Simeon mali očakávajúcu vieru plnú nádeje a pravej viery v moc lásky, pravdy a pokoja, ktoré napokon prídu naplno ku slovu vo Tvojom kráľovstve.  Pomôž nám, aby táto nádej z nás svietila, aby sme ňou dokázali posilňovať beznádejných, zomdlených a nešťastných. Daj nám už teraz malý kúsok radosti Simeona a dotkni sa našich sŕdc svojím požehnaným pokojom. Amen.

Komentáre

Pridať komentár

Meno:
Text: