Suspírium: Požehnaný, kto v Tvojom mene, k nám kráča v túto nedeľu, potešiť srdcia usúžené, priložiť ruky ku dielu. Požehnaný buď, Pane Kriste, keď ticho ideš znovu k nám... Ó, neobíď nás, príď k nám iste a ľud svoj verný posilni sám! Amen.
Text: Ž 130, 6 Bratia a sestry! Posledná novembrová nedeľa je pre nás Pezinských evanjelikov dvojitou príležitosťou. Vstupujeme do adventu a zároveň si pripomíname pamiatku posvätenia nášho chrámu. Tento rok žiaľ ... Netajím v sebe rozhorčenie nad tým. Zodpovedne sme ako cirkev pristupovali k dodržiavaniu pandemických opatrení a naše služby Božie nepredstavovali ani také riziko, ako napríklad šesťhodinový pobyt v škole v kolektíve deväťsto detí a sto zamestnancov. Viem, že situácia je mimoriadne vážna a opatrenia prijímať treba, ale prečo zatvárať hneď všetky kostoly, keď zostalo množstvo iných oblastí života otvorených? A tak sme napriek sľubom zostali opäť sami, bez spoločenstva. Aj keď je takáto slávnosť z príležitosti Pamiatky posvätenia chrámu smutná, posielam Vám niekoľko myšlienok na duchovné povzbudenie.
Ide o adventné posolstvo zo Žalmu 130. Na Pána čaká moja duša, viac než strážnici na ráno, viac než strážnici na ráno. Hlavným posolstvom tohto žalmu je očakávanie na Pána, na Jeho príchod. Žalmista zdôrazňuje, že jeho očakávanie je väčšie ako očakávania rána pre strážnika. Netreba vysvetľovať aké nástrahy prinášalo v tej dobe nočné bdenie na stráži. Nech by na strážnika čokoľvek doliehalo, to, čo ho držalo a bolo mu vzpruhou, bola viera, že čoskoro vyjde slnko a úklady noci sa pominú. Áno, drahí moji, podobne je to i s našim životom. I na nás doliehajú choroby, nástrahy života a Boží nepriateľ so všetkými svojimi úkladmi. Nesmieme prepadať zúfalstvu. Drží nás viera, že noc raz skončí, že sa rozvidní a nastane ráno, nastane svetlo. Očakávame príchod Božieho svetla, ktoré nás zbaví od všetkého zlého, všetkých nástrah a zloby. Presne tak ako spievame v adventnej piesni od K. Kuzmányho: Príď, Kriste, svetlo sveta, premáha ma temnota, mnohých hriechov nerestí, ó, príď, Svetlo z výsostí. Príď, Kriste, zbav ma zlého, uzdrav, očisť hriešneho, zlé vášne a žiadosti, z môjho srdca vyhosti. ES 18
Adventný spev vždy vyjadruje, že Kristov príchod je istý a nezvratný. Boh príde a rozptýli tmu hriechu a nerestí, strachu a neistoty, nástrah a zloby. On príde a podá svoju pomocnú ruku každému, kto na neho očakáva. Toto adventné posolstvo je našou veľkou nádejou. Nádejou, ktorá presvecuje aj tmy zúfalstva. Je to veľká vec, smieme očakávať, smieme dúfať. A to nie len na základe našich túžob, ale na základe Božieho Slova, Božích zasľúbení, ktoré nás k tomu povzbudzujú.
Aký postoj k tomu zaujmeme? Mnoho ľudí zaujme laxný postoj. Prečo? Pretože život svojvôle, isteže v medziach právnych noriem, ich obchádzaní a úprav, je predsa vzrušujúcejší. Svet si potrpí na zážitkoch, ale tie nevytvárajú istotu života. Advent je nositeľom posolstva istoty: Boh na nás nezabudol. Pozrite sa: Svätý Boží, Pán Ježiš Kristus prišiel v bezmocnom dieťati, napriek svojej veľkosti bol potupovaný, ponížený až do smrti na kríži, ale Boh sa rozpomenul na neho. Vzkriesil Ho z mŕtvych a posadil si Ho na pravici v nebesiach, nad všetky kniežatstvá, mocnosti, moci, panstvo a nad každé meno, menované nielen v tomto, ale aj v budúcom veku...On sa rozpomenie aj na Teba.
Neboj sa brat, sestra! Pán na Teba nezabudol, očakávaj nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. On najlepšie naloží s nami. A keby prišiel aj ten deň posledný, vedz: Potom slávne Hosana, bude znieť bez prestania a keď uzriem Tvoju tvár, prijmem večnej spásy dar.
Prajem Vám všetkým požehnaný advent. Amen.