HISTÓRIA CHRÁMU BOŽIEHO V PRÍBOVCIACH


„Predkovia ho postavili, potomkovia udržiavali a je na nás, aby sme ho milovali a odovzdali ďalším pokoleniam v dobrom stave, tiež ho hojne navštevovali a slovom Božím sa v ňom vzdelávali." 


Farár Ján MOJŽIŠOVIČ a dozorca zboru Ľudovít UJHELYI sa zaslúžili o vybudovanie v poradí už tretej stavby evanjelického kostola v Príbovciach.  

     Prvý evanjelický kostol bol postavený uprostred dediny ešte v časoch, keď Príbovčania nemali samostatný cirkevný zbor. Príbovce boli fíliou cirkevného zboru v Svätom Petre, dnes Turčianskom Petre. Bol postavený na základoch niekdajšej polodrevenej stavby-kaplnky, pravdepodobne z polovice 15.storočia. V r.1640 bol kostol prestavaný a zaklenutý.

Kostol bol posvätený  28.októbra 1640, teda v štvrtú októbrovú nedeľu pred 369 rokmi, známym evanjelickým seperintendantom Eliášom LÁNIM.

Po vyhnaní evanjelického farára Juraja ANTÓNIHO v rekatolizačných dobách z farnosti   Svätý Peter v roku 1709 bol kostol v Príbovciach evanjelikom odobratý, teda pred 300 rokmi a v roku 1710 sa stál kostol majetkom rímskokatolíckej cirkvi.

     Druhý drevený evanjelický kostol postavili príbovskí evanjelici za dedinou v roku 1783, teda pred 226 rokmi, zásluhou zemana - dlhoročného patróna cirkevného zboru, Jozefa BENICKÉHO a jeho manželky Rebeky BENICKEJ rodenej LEHOTSKEJ v duchu obmedzujúcich nariadení. Kostol bol postavený severne od obce na poliach asi niekde, kde dnes stojí stará evanjelická škola alebo na poliach medzi školou a riekou Turiec.  Údaje o tom ako kostol presne vyzeral ani údaje o tom aký bol veľký sa nezachovali. Vieme len to, že bol drevený. Rovnako nepoznáme ani osud dreveného kostola po výstavbe nového murovaného kostola. Podľa archívnych dokumentov  vieme, že do novopostaveného kostola v roku 1826 bolo prenesené zariadenie kostola, ako napríklad oltár a obrazy z oltára  „Posledná večera Pánova", „Ukrižovanie Pána" niekoľko drevených lavíc, drevená krstiteľnica predstavujúcu „Krstiteľa Jána" a niekoľko ďalších drobností.

     Tretí evanjelický kostol bol postavený v roku 1826 znova za výdatnej pomoci patróna evanjelickej cirkvi v Príbovciach Jozefa BENICKÉHO  a jeho manželky.

Vyúčtovanie stavby kostola bolo spracované 17.februára 1826. Kostol bol postavený murárskym majstrom Martinom Qilardom v sume 1.361 Zlatých. Kostol bol postavený na konci dediny (na súčasnom mieste kostola) podľa vzoru kostola ivančianskeho. Kostol mal 7 siah v šírke a 14 siah v dĺžke. Kostol bol postavený z mocného kameňa, strecha bola pokrytá  dreveným šindľom a bol postavený bez veže.

V zápisnici o kanonickej vizitácii z roku 1879 sa uvádza, že kostol bol v roku 1829 v nedeľu pripadajúcu na Michala posvätený, teda pred 180 rokmi.

Počas pôsobenia farára Karola BELOHORSKÉHO bola v roku 1863, teda pred 146 rokmi, ku kostolu od severozápadnej strany pristavená sakristia. Peniaze na výstavbu sakristie daroval testamentom rodák z Koštian nad Turcom Pavol PÁRIČKA, ktorý žil v Sedmohradsku.

Počas pôsobenia farára Viliama KLIMU a dozorcu Jána NEMEŠA sa v roku 1901 konala  rozsiahla prestavba kostola, kostol bol obnovený - vlastne skoro znova vystavaný. V rámci rozsiahlej prestavby kostola v roku 1901 bola ku kostolu pristavaná aj 36 metrov vysoká veža, ktorá patrí k  najkrajším v Turci. Veža členená rímsami má barokovú, baňatú strechu s lunetami. Posvätenie obnoveného kostola sa konalo 24.novembra 1901, teda 24.nedeľu po Svätej Trojici - poslednú nedeľu cirkevného roka pred 108 rokmi.

Do novopostavenej kostolnej veže Katarína BENICKÁ rodená  RUTTKAY darovala 955-kg   veľký zvon, tiež volaný „Martin" a cirkev zaopatrila do veže malý 32-kg zvon  a stredný 192-kg zvon. V roku 1916 a roku 1917 došlo k zrekvírovaniu kostolných zvonov na vojnové účely.

Počas pôsobenia farára Júliusa HEČKU boli v roku 1926 zo zbierky a milodarov zakúpené tri nové zvony do veže kostola.  Malý 450-kg  zvon, stredný 600-kg zvon  a veľký 1.200-kg zvon.  Zvony boli najkrajšie a najväčšie zvony v Turci a vážili až 22.000 kg. Zvony boli objednané za 60.000,- Kč u zvonolejarskej firmy Burill a Riss v Kuklenách pri Hradci Královem, kde boli aj uliate a zhotovené.

Posviacka nových zvonov sa konala 5.apríla 1927 teda pred 82 rokmi,  (na veľkonočný pondelok) o 15.00 hodine.

Posviacku zvonov vykonal turčiansky senior Otto ŠKROVINA pri asistencii farárov: Július HEČKO, príbovský, Miroslav BIBZA, ivančiansky, Ján  SMYK, horno-jasenský. Slovo Božie kázal Fedor RUPPELD, farár žilinský.

Po ukončení posviacky zvonov predniesla Anička ČIČMANCOVÁ z Koštian dojímavú báseň od Martina Miloša BRAXATORISA:    „Naše zvony".       

Prestavbu a  súčasnú podobu nášho kostola navrhol architekt Samuel PETRIKOVICH.  Staviteľom kostola bol architekt  Stanislav ZACHAR, rodák z Valče žijúci vo Vrútkach.

Kostol bol vystavaný z kameňa a tehly a bol pokrytý plechom. Kostol sa staval 387 dní, objednalo sa 144.000 kusov tehly, minulo sa 1.567 vozov piesku. Celá stavba kostola aj s vnútorným zariadením stála 51.807 Korún. 

Evanjelický kostol v Príbovciach je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Kostol sa vyznačuje tradičným barokovo-klasicistickým slohom jozefínskej doby. Fasády kostola sú členené lizenami, rímsami a oknami.

Kostol je 24 metrov dlhý, 14 metrov široký a 16 metrov vysoký. Obvodové murivo kostola má hrúbku od 80 centimetrov do 1 metra a v moduloch klenieb je ešte zosilnené. Kostol je prekrytý plechom. Orientácia kostola - veža na juhu a oltárny priestor na severe.

Interiér kostola je vytvorený v stropných konštrukciách a tvaroch ako kópia neskorého baroku s klenbami, ktoré sú vytvárané z drevených konštrukcií vrátane lunet.

     Prvý organ bol v kostole postavený v roku 1877, teda pred 132 rokmi, organárom Samuelom WÁGNEROM zo Slovenského Pravna. Koncom 1.svetovej vojny zbrojná výroba potrebovala ďalšie farebné kovy na výrobu zbraní. Po zvonoch prišiel rad aj na organové píšťale. Organové píšťale boli  zrekvírované v roku 1917, čím bol organ nefunkčný až do výstavby nového organa v roku 1935.

     V roku 1935 začala  výstavba nového v poradí už druhého organa od majstra organára Jána TUČEKA z Kutnej Hory podľa vypracovaného návrhu, ktorý vypracoval  kantor-učiteľ Daniel SÁMEL. Firma súhlasila s podmienkami na zhotovenie organa a zaviazala sa postaviť nový organ za 75.000,- Kčs. S výstavbou začali traja montéri dňa 30.augusta 1935, kedy sa začali aj vynášať súčiastky organa na chór. Organ bol dokončený dňa 25.septembra 1935. Kolaudácia organa sa konala 12.októbra 1935.

Posviacku nového organa vykonal Turčiansky senior Otto ŠKROVINA, farár turč.sv.martinský dňa 13.októbra 1935 o 14.00 hod., teda pred 74 rokmi.  Druhým rečníkom bol miestny ev.farár Július HEČKO. Posviacku organa liturgovali Ján DIANOVSKÝ, ev.farár turiansky, Frantiček HOLLÝ, konsenior Turčianskeho seniorátu a farár necpalský a Ján HORVÁTH, ev.farár blatnický.

Počas posviacky organa sa spievalo bez organa. Spev a liturgické časti sprevádzal  na harmóniu miestny kantor-učiteľ Daniel SÁMEL. Organ zaznel až po posvätení. Július BATEĽ, kantor-učiteľ z Turč.Sv.Martina zahral jednu skladbu od BACHA.

Pri bohoslužbách účinkoval spevokol z Trebostova a z Príboviec a slečna Anna TENCEROVÁ so sólovým spevom. Spevy na organe sprevádzal miestny kantor-učiteľ Daniel SÁMEL.