EVANJELICKÁ ŠKOLA V PRÍBOVCIACH

V stredoveku bolo školstvo[1] a vzdelanie privilégiom cirkvi. Školy vznikli v 2.polovici 14.storočia[2] za Ľudovíka Veľkého (1342-1382). Farár najímal učiteľa a dozeral na školu. Učiteľ okrem všeobecno-vzdelávacích predmetov vyučoval aj náboženstvo.

Reformácia podľa svojej zásady vždy zdôvodňovala, že každý veriaci má nielen právo, ale i povinnosť čítať Bibliu a Slovo Božie, nielen v chráme počúvaným, ale i doma čítaním, má budiť svoje svedomie, utvrdzovať svoju vieru a umravňovať svoj život. Evanjelická cirkev podľa slova Kristovho: „učte všetky národy" od začiatku kládla veľký dôraz na svoje školstvo.

 V evanjelických zboroch všade sa zriaďovali aj evanjelické školy.

Evanjelické školstvo venovalo viac pozornosti pestovaniu národnej materinskej reči, a to i v dobách panovania latinčiny. Tým sa stalo evanjelické školstvo a vôbec evanjelická cirkev, mocným faktorom pri budovaní národnej vzdelanosti.

Všade tam, kde bol zriadený evanjelický zbor, pri chráme Božom bola zriadená aj škola, ktorá vzdelávala a vychovávala deti a mládež.

Aké bolo jej prvotné zriadenie, nevieme, no isté je, že hlavné predmety boli aj naďalej náboženstvo podľa Kristovho Evanjelia a latinčina, bez ktorej sa vtedy vzdelanci nemohli obísť. Ale je isté, že vo výučbe náboženskej, najmä pri náboženských piesňach a modlitbách, prišla k slovu i materinská reč, teda slovenčina. A to bol veľký výdobytok reformácie, že sa Slovo Božie kázalo v jeho prirodzenej reči a že v tej reči sa ľud mohol aj sám vzdelávať. A tak sa upevňovala v srdciach nielen spasiteľná známosť Slova Božieho, ale šírila sa i známosť čítania a písania a počiatky vzdelanosti v reči ľudu.

Prvá evanjelická škola

Evanjelická škola v Príbovciach, ktorá vznikla ako latinská evanjelická škola v r.1783, predstavovala prirodzené centrum vzdelanosti pre svoje okolie. Do školy chodili nielen deti evanjelikov, ale aj iných vierovyznaní, aj napriek tomu, že v škole sa vyučovalo náboženstvo evanjelického vyznania.

V r.1783 bola postavená prvá budova jednotriednej školy. Drevená školská budova bola postavená na tom istom obecnom „pasienku", kde aj kostol. „„V r.1784 bola založená z dvoch chýž[3], z ktorých jedna určená bola pre príbytok učiteľa, druhá pre učebňu, z kuchyne a komory. K tomuto prislúchala maštaľ a záhrady Záhrada ovocnými stromami vysadená, kuchynská záhrada a záhrada „Rudine" volaná. ""  

Prvým učiteľom v škole bol Pavel Ferdinand VAJAY, ktorý mal v škole 37 žiakov.  [4]

Druhá evanjelická škola

Druhá budova školy bola postavená zo surovej tehly, s malými oblokmi. Zariadenie bolo veľmi jednoduché, išlo o široké stoly umiestnené popri stenách. Okrem toho bola v učebni ešte školská tabuľa. Vchod do školy bol z dvora. Strecha bola pokrytá dreveným šindľom.

Škola mala jednu miestnosť na vyučovanie žiakov - triedu, kuchyňu, predsieň  a tri izby, slúžiace ako byt učiteľa (kantora). [5]  

Rok vzniku druhej budovy školy sa nepodarilo zdokumentovať, môžeme predpokladať, že druhá budova školy bola postavená v r.1824, kedy správcom školy bol Andrej GALLOVSKÝ.[6]

Už v r.1824 bola prevedená oprava troch okien. Okná boli zväčšené.

V r.1904 bola prevedená oprava kachľovej pece. Práce vykonal pán BRDA.

Školská budova chátrala. Učiteľ Andrej KOHÚT dal sám na svoje náklady opraviť čas školy, aby sa dalo v škole vyučovať. Postavil si aj sám humno vo dvore školy.

V januári r.1910 sa preborila prehnitá povala, následne bola povala provizórne opravená, aby sa mohlo vyučovať v triede.

V r.1916 bol na škole položený nový šindol na strechu.

V r.1917 boli vymaľované izby v škole a bola vymaľovaná aj učebňa. Práce vykonal pán JURÉNYI v sume 250,- korún.

Po vzniku Československej republiky (v r.1918) sa očakávalo zoštátnenie evanjelickej školy. Nestalo sa tak a evanjelická škola v Príbovciach pokračovala ako jediná v okolí aj naďalej.

Dňa 7.2.1925 bola škola zariadená s 30 novými dvojsedadlovými lavicami v cene 3.000,- Kč a jedným stolíkom v cene 350,- Kč. Dňa 7.1.1926 prišli objednané učebné pomôcky zakúpené od knihkupcu z Prešova. Škola mala všetky predpísané učebné pomôcky, ale aj doporučené učebné pomôcky.

V r.1927 vedľa starej budovy školy bola postavená nová budova školy a stará škola sa prestala evanjelickou školou využívať na vyučovanie. Evanjelická cirkev a.v. ju prenajala Jánovi KONRÁDOVI, ktorý býval v byte kantora. V r.1930 vznikla v obci Príbovce Obecná ľudová škola, ktorá bola umiestnená v starej, schátranej budove evanjelickej školy a prevzala učebňu. Nakoľko Obecná ľudová škola chcela využívať aj byt kantora, bol ukončený prenájom bytu a byt bol odovzdaný Obecnej ľudovej škole, v ktorom býval učiteľ školy.

V r.1934 bola vymaľovaná budova školy a stavísk susediacich so školou. Práce vykonal pán HAUS.

V septembri r.1938 si Obecná ľudová škola postavila svoju vlastnú budovu školy a presťahovala sa do nej. (Dve triedy, kabinet a zborovňa. Vedľa budovy stála dreváreň a záchody).

Dňa 18.3.1951 na celocirkevnom konvente bola odsúhlasená asanácia (zrútenie) starej evanjelickej školy, ktorá sa nevyužívala od r.1938. Presný dátum asanácie starej školy nepoznáme. V zápisniciach z konventov evanjelickej cirkvi a. v. iba zmienka z r.1957, a to, že stará evanjelická škola je z polovice zrúcaná a je potrené ju asanovať, pretože špatí okoliu kostola.

Tretia  evanjelická škola

Za pôsobenia farára Júliusa HEČKU bola v  septembri r.1927 vedľa starej budovy postavená už tretia budova školy - nová budova (dnes zborová sieň a byt kantora) s jednou triedou, bytom učiteľa a bočných prístavieb, do ktorej sa škola presťahovala. Už v r.1926 poskytol štát  bezúročnú pôžičku na výstavbu školy v sume 50.000,- Kč. Okrem toho na výstavbu  školy požičal 32.000,- Kč Cyril PIVKO (vtedajší cirkevný dozorca) a 12.000,- Kč požičal Daniel SÁMEL (dlhoročný učiteľ evanjelickej školy).

Projekt na novostavbu školy vypracoval spoločne farár Július HEČKO a učiteľ-kantor Daniel SÁMEL.

Na základe predloženého návrhu, projekt vypracoval Alojz PAVONI, referent okresného úradu technického oddelenia a stavieb. Stavbu vykonal Ján ZELINA, úradne oprávnený staviteľ z Ondrašovej pri Liptovskom Sv.Milukáši.

Stavba školy začala 15.11.1926 a dňa 15.12.1926 bola škola už pod strechou. Dňa 17.9.1927 bola škola už úplne hotová.

Škola bola postavená zo surovej tehly. Budovu školy postavil Ján ZELINA z Liptovskej Ondrašovej, ktorý sa zaviazal postaviť ju za 158.000,- Kč.

Konvent dňa 13.2.1927 uzavrel, aby sa pri novej škole postavilo aj humno za 7.000,- Kč. A dňa 3.7.1927 uzavrel, aby sa pri škole postavila aj maštaľ, chlievy, betónová jama na trus. Teda bočné hospodárske stavby za 6.000,- Kč.  Stavba školy a byt učiteľa spolu s humnom, maštaľou a plotmi nakoniec stála 168.000,- Kč.

Základný kameň školy bol položený v polovici novembra r.1926 a o rok neskôr - septembri r.1927 bola škola dokončená.  Kolaudácia školy sa uskutočnila 24.9.1927.  V novej škole začalo vyučovanie 11.10.1927. 

Škola pozostávala z 3 izieb, 1 kuchyne, 1 kúpeľne, 1 komory, 1 predizby, 1 učebne, 1 kabinetu. Škola bola zakrytá škridlovou strechou.  Školský pozemok bol oplotený latkovým plotom s betónovými stĺpikmi ako aj vchodové brány.

Posviacka novej školy sa konala spoločne aj s posviackou novej fary  dňa 2.10.1927.

Posviacku školy za peknej účasti veriacich a obecenstva vykonal senior Otto ŠKROVINA. O novej škole hovoril: „Chrám a škola patria spolu. Pravda, dnešná moderná, pokroková kultúra chcela by školu odlúčiť od chrámu a od cirkvi. Ale v tom je veľké nebezpečenstvo nielen pre cirkev, ale i pre národ, lebo touto rozlukou podťaly by sa korene mravno-náboženského života. Postavením novej, povedať možno vzornej školy, príbovský veriaci osvedčili sa za cirkevnú, náboženskú školu. A dobre urobili, keď sa takto osvedčili, lebo v tejto škole bude sa nielen vyučovať, ale i vychovávať, a to tak, aby synovia i dcéri zdarne rástli vo svojej mladosti a boli nielen múdrejšími a rozumnejšími, ale i mravnejšími a lepšími." [7]

V r.1930 bolo v Turčianskom senioráte 26 evanjelických škôl (13 škôl v zboroch a ostatné vo fíliách), teda 1.885 žiakov (1.713 evanjelických a 172 nie evanjelických žiakov). Počtom žiakov bola Evanjelická škola v Príbovciach desiata v poradí so 70 žiakmi (z toho 43 evanjelických a 27 nie evanjelických žiakov). Prvá škola v poradí bola Evanjelická škola v Turanoch s 217 žiakmi a posledná bola Evanjelická škola v Ivančinej (23 žiakov). [8]

V septembri r.1938 si Obecná ľudová škola postavila svoju vlastnú budovu a presťahovala sa do nej. (Dve triedy, kabinet a zborovňa. Vedľa budovy stála dreváreň a záchody).

Dve školy v obci si navzájom nekonkurovali, ale úzko spolu spolupracovali. Dokonca vtedajší evanjelický farár Július HEČKO bol po smrti Cyrila PIVKU predsedom školskej stolice obecnej ľudovej školy, ktorá bola založená už v novembri r.1929 a mala šesť členov. 

Obecná ľudová škola a Evanjelická škola sa dohodli, že prváci a druháci budú žiakmi evanjelickej školy a tretiaci až ôsmaci žiakmi obecnej ľudovej školy. Argumentovalo sa tým, že žiaci nižších ročníkov potrebujú skúsenejšieho učiteľa, čo im obecná ľudová škola nevedela poskytnúť. Príbovská evanjelická škola sa vyznačovala kvalitnými učiteľmi. V r.1850 až r.1880 sa na škole vyučovala aj nemčina, kvôli čomu ju navštevovali aj deti z odľahlých dedín Turca. Po vyhlásení mobilizácie 24.9.1938 učiteľ obecnej školy Ján RAČKO, ktorý bol neskôr v r.1947-1952 kantorom evanjelického zboru a.v. v Príbovciach,  nastúpil na vojenskú službu. Evanjelická škola prevzala dňa 26.9.1938 aj tretí ročník, ktorý sa vyučoval v obecnej ľudovej škole. Vyššie ročníky vyučovala v obecnej ľudovej škole Ružena LILGOVÁ. 

Vyhláška Ministerstva školstva a národnej osvety z 27.8.1941, č.101000/I-5 nariaďovalo odovzdanie školských budov a inventáru pod štátnu správu.

Evanjelická škola bola odovzdaná pod štátnu správu dňa 2.6.1945. Odovzdaná bola školská budova č.124  s dvorom a hospodárskymi budovami a aj stará budova evanjelickej školskej budovy č.96 spoločne aj s inventárom - čím vlastne zanikla. Budova evanjelickej školy sa však využívala aj naďalej Obecnou ľudovou školou, ktorá bola po druhej svetovej vojne premenovaná na Národnú školu v Príbovciach. V r.1953 bola zrušená Obecná ľudová škola v Príbovciach a aj Štátna obvodná meštianska škola v Príbovciach, ktorá vznikla v Príbovciach 1.9.1946. V r.1953 vznikla v obci aj  Osemročná stredná škola v Príbovciach, ktorá stále využívala budovu evanjelickej školy. V r.1963 bola dokončená nová budova Základnej deväťročnej školy v Príbovciach (dnes Základná škola v Beniciach) a budova evanjelickej školy sa prestala využívať na vyučovanie. Určité obdobie ju využívalo miestne jednotné roľnícke družstvo ako sklad (JRD vzniklo r.1952).

Nakoľko nová budova Základnej deväťročnej školy v Príbovciach nedisponovala dostatkom učební, miestny národný výbor (MNV) v Príbovciach už v r.1967 vykonal opravy starej budovy evanjelickej školy v hodnote 7.600,- Kčs  a bolo v nej obnovené vyučovanie pred r.1971 v dvoch triedach, neskôr v troch triedach až do 1.2.1993, kedy budovu školy vrátili evanjelickej cirkvi a.v. v Príbovciach.

 V  r.1999, počas pôsobenia kaplána Ľudovíta HROBOŇA,  prebehla rozsiahla rekonštrukcia budovy školy a do budovy bolo zavedené plynové kúrenie.

Pôvodná trieda školy bola prestavaná na zborovú sieň, teda miestnosť pre cirkevné účely, zasadania konventu a zasadanie presbyterstva, výučbu konfirmandov, biblické hodiny, cirkevné spolky a združenia, nácvik spevokolu a pre rôzne náboženské večierky. Zborová sieň je schopná prichýliť 70 ľudí.

V r.2000 prebehla rozsiahla rekonštrukcia ostatných tried školy  (pôvodne byt  učiteľa). Rovnako ako v učebni bolo potrebné vybúrať priečky, vykonať rekonštrukciu rozvodov vody a elektrickej energie, vybudovať nové podlahy, opraviť omietky a vymaľovať miestnosti. Zriadiť a vybudovať kúpeľňu a kuchyňu.

V rámci rekonštrukcie budovy bolo potrebné učebňu prestavať na zborovú sieň, bolo preto potrebné vymurovať nové priečky, vybudovať nové rozvody vody a elektrickej energie, vybudovať nové podlahy, opraviť omietky miestností a vymaľovať. 

Nakoľko rekonštrukcia bytu kantora bola nad finančné možnosti zboru, bol byt prenajatý na 30 rokov Biblickej škole v Martina. V rámci uzavretej dohody platí pravidlo, že v byte budú bývať pracovníci Biblickej školy, ktorí zároveň budú pomáhať aj pri práci v cirkevnom zbore v Príbovciach. Biblická škola realizovala opravy v hodnote  500.000,-  Sk.

Posviacka zborovej  siene bola vykonaná po skončení inštalácie nového zborového farára Ľudovíta HROBOŇA dňa 21.5.2000. Obnovenie zborovej siene v budove starej evanjelickej školy je dielo posledných troch rokov, ktoré s láskou budovali cirkevníci, podporila ho aj Biblická škola v Martine a priatelia z luteránskych zborov z USA a Švajčiarska.

Posviacku zborovej siene vykonal senior Turčianskeho seniorátu Jozef HAVRILA, ktorý v svojom posviačnom príhovore zdôraznil, že iba Pán Boh je hlavným architektom, ktorý dáva požehnanie každému dielu. Našou povinnosťou je byť dobrým nástrojom v Jeho rukách. Pozvanie na slávnosť prijal farár Ján Bohdan HROBOŇ, Pavol MIŠKOVIC, farár ivančiansky a Milan KUBÍK, kaplán blatnický, ktorý poslúžil aj liturgiou. Pozvanie prijali aj farárka Zlatica ĎANOVSKÁ zo Slovenského Pravna, farár Walther GÖLZ z Nemecka, z partnerskej cirkvi vo Würtembersku a Ján CHALUPKA, odchádzajúci príbovský farár, ktorý v zbore pôsobil 53 rokov.  Slávnosti sa zúčastnili aj seniorálni dozorcovia Ján ŽINGOR z Martina a Peter ŠPÁNIK z Blatnice, starostovia z Príboviec Juraj MUCHA a z Koštian nad Turcom Viera VYŠNÁ a ďalší hostia z Príboviec a okolia.

V r.2006 bolo vykonané zateplenie severnej časti kantorského bytu a výmena strešnej krytiny na celej budove školy. Namontované boli žľaby a zvody dažďovej vody. Práce znova financovala Biblická škola v Martine v celkovej sume 580.000,- Sk, pričom bola predĺžená nájomná zmluva na byt o ďalších 20 rokov, teda do 30.4.2050.

V r.2007 bolo vybudované WC pri zborovej sieni v sume 14.727,- Sk. V zborovej sále boli vymenené drevené okná za plastové v sume 94.500,- Sk.

V r.2007 boli svojpomocne odstránené betónové dlaždice pred vchodom a spravený betónový  chodník vedúci do zborovej siene v sume 20.150,- Sk.

Učitelia evanjelickej školy

Učitelia sa popri plnení svojich školských povinností venovali aj spoločensko-kultúrnemu životu v obci.

Učitelia, muži a ženy vyššieho vzdelania, majú hlavný podiel pri rozličnej mimoškolskej práci v prospech ľudí v obci a na budovaní národa, a o kultúrny rozkvet, národný blahobyt, hospodárske povznesenie ľudí. Učitelia viedli spolky, združenia mládeže, divadlá, spevokoly atď.

Možno tvrdiť, že bez evanjelickej školy a bez jej učiteľov by dnešné Príbovce mali iný obraz, než majú teraz, lebo nielen sami učitelia, ale prevažná časť ich žiakov je odchovaná evanjelickou školou.

 Mena učiteľov sa zachovali nasledovne:

 

1

Paulus (Pavol) Ferdinand VAJAY (VAJAJ)

(â3.12.1760 Ê1838) .............................................................................

1784-1807

2

Paulus (Pavol) BOGYA (BOĎA) ...............................................

1807-1814

3

Georgius (Juraj) ŠTYEVO (ŠTEVO) .........................................

1814-1824

4

Michael (Michal) SCHUTEK (ŠULÍK) .....................................

1824-1825

5

Andreas (Andrej) GALOVSKÝ (GALLOVSZKY) alias  (KOHÚTH) (â? Ê1.1864) ................................................................

1825-1863

6

Gyogyo (Andrej) GALLOVSKÝ ................................................

1863-1864

7

Jozef BODICKÝ ............................................................................

1864-1872

8

Ján TIMKO (â23.9.1852 Ê?) ............................................................

1872-1883

9

Adolf LIČKO (LICSKÓ) ..............................................................

1883-1892

10

Žigmund JESENSKÝ ...................................................................

1892-1909

11

Zuzana ŠPÁNIKOVÁ - dočasná učiteľka ................................

1909-1910

12

Daniel (Dániel) SÁMEL (SZÁMEL) (â15.10.1885 Ê?) ...............

1910-1914

13

     Karol JURANY .........................................................................

   1914-? 

14

     Miroslav (Miloslav)  BIBZA ..................................................

vyučovali počas 1.svetovej

vojny

 

      ?-1919

15

     Aranka ZGÚTHOVÁ rod.THOMKOVÁ .............................

16

     pán KLAUDÍNI ........................................................................

17

     Ladislav ZGÚTH (farár) .........................................................

18

     Ladislav ČEPČÁNI ..................................................................

19

Daniel (Dániel) SÁMEL (SZÁMEL) (â15.10.1885 Ê?) ...............

1919-1947

 

Učiteľ Paulus (Pavol) VAJAY (VAJAJ) bol prvým učiteľom v evanjelickej škole v Príbovciach, teda od r.1784.  Napísal oslavnú básnickú skladbu na otvorenie nového príbovského chrámu v r.1783. V básni o.i.spomína cisára Jozefa II., že dovolil evanjelikom stavať chrámy, na rodinu BENICKÝCH (BENICZKÝCH), ktorá sa zaslúžila o rozvoj príbovskej evanjelickej cirkvi, najmä Jozefa BENICKÉHO (BENICZKÉHO) a jeho synov Šándora, Štefana a Jozefa, farára Samuela HOLÉCIHO a seba samého.[9]

Učiteľ Andreas (Andrej) GALLOVSZKY (GALOVSKÝ) alias  (KOHÚTH) umrel v r.1863 po 40 ročnom učiteľovaní. Po jeho smrti učiteľská stanica bola zaplnená jeho synom Gyogyom GALLOVSKÝM.

Učiteľ Jozef BODICKÝ v r.1872 odchádza k Cirk.Nem, Lupčianska v Liptove, za hlavného učiteľa meštianskych škôl.

Učiteľ Daniel (Dániel) SÁMEL (SZÁMEL) bol  dňa 1.8.1914 povolaný na výkon vojenskej služby. Vrátil sa až 19.10.1919 po návrate z talianskeho zajatia.

 


 [1] Petrík, Boris a Rybár, Peter: Evanjelická encyklopédia Slovenska, Bratislava, 2001, s.364, školstvo - cirkevný vzdelávaco-výchovný systém. Reformácia požadovala zriadenie školy pri každej fare, v zmysle Lutherovej zásady „cirkev udržuje školu, škola cirkev". Na dedinách vznikli elementárne (triviálne) školy

[2] 14.storočie trvalo v r.1301 až 1400

[3] chýž - miestnosť, izba

[4] Slovenská národná knižnica, Archív literatúry a umenia, Signatúra 56 V 1 Turčiansky seniorát

[5] Slovenská národná knižnica, Archív literatúry a umenia, Signatúra 56 V 1 Turčiansky seniorát

[6] Slovenská národná knižnica, Archív literatúry a umenia, Signatúra 56 V 1 Turčiansky seniorát, citovaná  Zápisnica kanonickej vizitácie z 11.6.1837

[7] Cirkevné listy, ročník XLI, 31.10.1927, číslo 20, In: Dopisy, s.385

[8] Ruppeldt, Fedor: Almanach cirkvi evanjelickej a.v. na Slovensku z rokov 1919-1928 (do 1930),  Knihtlačiarenský úč.spol.v Turčianskom Sv.Martine, Martin, 1930, s.186

[9] Vajaj, Pavol: Verše k oslave otvorenia chrámu v Príbovciach, Slovenská národná knižnica, Archív literatúry a umenia, Signatúra MJ 317, s.1