Bratia a sestry, môžete si prečítať aj moju kázeň k 1. nedeľi po Veľkej noci:
Text: 1. Kniha Mojžišova
32, 23-31
Stretnutie s Božím mužom vedie
k novému menu
k požehnaniu
k životu večnému
Počúvali sme svedectvá rôznych ľudí, ktorí sa stretli so vzkrieseným Ježišom. Možno si spomenieme alebo si prečítajme, ako sa stretol vzkriesený Ježiš s učeníkmi alebo so ženami, ktoré išli vo veľkonočné ráno ku hrobu. Dnešné Evanjelium nám pripomína učeníka Tomáša, ktorý sa presvedčil o Ježišovom vzkriesením ohmataním jeho boľavých miest, ktoré svedčili o Jeho ukrižovaní a smrti. Presvedčil sa o vzkriesení Pána Ježiša Krista, o Jeho víťazstve nad smrťou. Viedlo ho to zároveň k vyznaniu: „Pán môj a Boh môj." Vyjadruje tým aj vieru v božstvo Pána Ježiša Krista. Oslovuje Ho aj prostredníctvom privlastňovacieho zámena- môj, čo môže byť začiatok jeho ďalšieho duchovného zápasu a istoty spasenia, ktorú aj on získava skrze svojho Pána a Boha Ježiša Krista. Náš dnešný text nám hovorí o tom, ako zápasil s nejakým Božím mužom aj praotec Jákob. Ešte Boha dostatočne nepoznal, ale aj v tomto zápase sa mu Boh odhaľuje a zanecháva mu stopu nielen na tele, ale najmä v mysli a duši. 1) Jákob dostal nové meno Izrael, čo znamená: „nech Boh panuje, víťazí." Alebo: „ten, čo bojuje s Bohom." Zároveň vyjadril vyslovením svojho pôvodného mena aj svoju hriešnosť. Meno Jákob znamená totiž ľstivý, úskočný. Ale aj on sa pýta na meno muža, s ktorým zápasil. Božím menom mohol Boha kedykoľvek privolať. Aj Pán Ježiš Kristus, onen Jákob novozmluvného posolstva, zvádzal ťažký zápas. Modlil sa k svojmu nebeskému Otcovi v Záhrade Getsemanskej i na kríži, keď sa Ho pýtal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" Ale On sa svojho nebeského Otca nespustil a bol mu poslušný až do smrti a to až do smrti na kríži. A Boh ho povýšil a dal mu meno nad každé meno. Fil 2, 8 n Aj my dostávame nové meno, keď potápame, zanechávame to staré, hriešne a víťazí v nás Kristus.
2) Z Jákoba opadá strach a nebojí sa už po tomto zápase, v ktorom zvíťazil spolu s Bohom, nie nad Bohom, stretu so svojím bratom Ézavom. Podobne aj učeníci, zbavení postupne strachu, idú odhodlane do sveta, aby zvestovali odpustenie hriechov a Evanjelium o večnom živote skrze Ježiša Krista. Jákob síce kríva, ale aj to je spomienkou na jeho zápas s Bohom. Tak slúži invalidita i naša poznačená duša, získaná v boji s Bohom našej novej nádeji. Aj apoštolovi Pavlovi bol daný do tela osteň, anjel- satan, ktorý ho mal deptať, aby sa nepovyšoval. (2. Kor 12, 7.) Aj naše bolesti nám majú slúžiť k pokore, ale aj k víťazstvu viery a nádeje. Ježišove rany nás uzdravia a takýto duchovný boj nás vedie k požehnaniu, keď vytrváme do konca, keď sa Boha nespustíme. Do Jákobovho aj do Tomášovho života vstúpil, ale aj do nášho života môže vstúpiť po stretnutí s Božím mužom s Pánom Ježišom Kristom pokoj a odpustenie a tým mnohé Božie požehnanie.
3) Stretnutie s Božím mužom vedie aj k nádeji a životu večnému. Jákob vyznal, že videl Boha tvárou v tvár a ostal nažive. Vidieť Boha tvárou v tvár znamenalo v Starej zmluve v zásade smrť. Nebolo to možné pre hriechy človeka stretnúť sa so svätým Bohom. A predsa Boh mu umožnil vidieť Boha v jeho zápase s oným Božím mužom. Stretnúť sa s Bohom v Ježišovi Kristovi, stretnúť vzkrieseného Krista nás vedie k životu večnému. Jákob bol na ceste od Lábana k svojmu otcovi Izákovi. Jákob sa v tomto zápase ocitol medzi dvoma domovmi. Jákob si uvedomil, že pravá vlasť je pripravená skôr až v budúcnosti, ktorej základom je požehnanie a prítomnosť mocného Boha, ktorý nás vedie z našich pozemských a pomíňajúcich sa vlastí inde. Uvedomil si, že nezáleží vo viere natoľko na tom čo bolo, na pozemských statkoch a majetkoch, ale na duchovnom požehnaní, na tom, čo bude. „Požehnaný Boh a Otec nášho PJK, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu.....1. Pt 1, 3n. Pri stretnutí so vzkrieseným Kristom môžeme aj my vo viere uvidieť nové nebesá, kde už smrť, ani smútok, ani plač ani bolesť, ani choroba, už viac nebudú...Zj 21, 4