Stručné dejiny Evanjelického cirkevného zboru Pezinok

Evanjelický a. v. cirkevný zbor vznikol v Pezinku v 16. storočí, krátko po reformácii, podľa kanonickej vizitácie v rokoch1561-1562. Ako prvý kostol začali evanjelici používať predreformačný gotický kostol (terajší farský). Po násilnom odobratí kostola si v roku 1628 zriadili modlitebňu na radnici, no už v roku 1634 si prestavali dom v areáli bývalej Krušičovej kúrii na modlitebňu, kde umiestnili aj zvon.

V roku 1656 si postavili na námestí veľký kostol, ktorý bol vystavaný v barokovom slohu pod menom „kostol Spasiteľa“. Tento kostol používali do 1. marca 1674, kedy museli na základe cisárskeho rozhodnutia spolu s evanjelikmi so svätého Jura a Modry svoje kostoly odovzdať. Kľúče od menovaných kostolov prevzal osobne arcibiskup Szelepcsényi. Okrem kostola bola odňatá fara na námestí, cirkevné vinohrady, zrušená bola evanjelická latinská škola, kňazi museli mesto opustiť. Fara stála na mieste terajšieho mestského úradu a bývali tam nemeckí farári, slovenský farár a ďalší kazatelia. Odobratú faru si neskôr jezuiti prestavali na gymnázium. Následne v období stavovských povstaní evanjelici kostol získali naspäť a opäť on prišli.

Po odobratí „kostola Spasiteľa“ sa schádzali na námestí už v spomenutej modlitebni nazývanej „Kriplein Christi“ - Jasličky Kristove. Tento stav trval do roku 1709, kedypezinským evanjelikom bola odňatá aj táto možnosť. Od toho času chodili do kostola v Modre a to až do vydania Tolerančného patentu Jozefom II. v roku 1781. Slovenská evanjelická škola v Pezinku bola zrušená v roku 1780. Posledným slovenským farárom v Pezinku pred tolerančným patentom bol Adam Mitúch. O tom, že nie všetci z katolíckej strany v Pezinku zdieľali diskrimináciu evanjelikov svedčí aj tá skutočnosť, že katolícky šľachtic Anton Palugyay poskytol farárovi Mitúchovi notársky služobný byt v starej radnici a zasadil sa za to, aby bol prijatý za mešťanostu a tak nemusel opustiť Pezinok. Tak sa i stalo a Adam Mitúch dožil aj so svojou matkou v Pezinku.

Po vydaní Tolerančného patentu sa nanovo organizoval cirkevný zbor. Prvé služby Božie sa konali v dome generála Bujanovského na námestí. Dňa 17. februára 1782 bolo skoncipované posolstvo, v ktorom vyprosovali od cisára reštitúciu, obnovu majetkového stavu evanjelickej obce, ktorý jej bol v roku 1674 odobratý. Prosbopis však nebol vypočutý. Preto na faru a školu zakúpili dom z cisárskeho majetku (kedysi patril Schwarcovej továrni) za 2000 zlatých, aj s pozemkom na stavbu kostola.

Dňa 28. júla 1783 bol položený základný kameň terajšieho evanjelického kostola. Kostol postavili za necelé 4 mesiace (bez vnútorného zariadenia) a v 1. adventnú nedeľu 1783 superitendent Michal Torkoš kostol posvätil. Interiér kostola zariadili v klasicistickom slohu v roku 1784. Oltár a krstiteľnica sú od majstra Matiasa Stamingera. Nad kazateľnou sú drevené kolorované symboly. Biblia a symboly viery, lásky a nádeje. Obraz na oltári predstavuje snímanie Krista z kríža. Bol pripisovaný Kupeckému, avšak túto teóriu vyvrátil znalec Kupeckého diel prof. Šafařík. V dolnej časti je obraz Večere Pánovej, ktorej autorom je Taliansky majster Matteo Ghidoni. Okované vstupné dvere sú od majstra s iniciálami I.G.W. z roku 1784. Za oltárom sú umiestnené pamätné tabule. Nemecká z príležitosti 100. výročia stavby kostola a slovenská zo 150. výročia s totožným textom.

Koncertný trojmanuálový organ je z roku 1953 a je dielom organára Riegera z Krnova. Pôvodný organ v klasicistickom slohu sa nachádza v Evanjelickom kostole v Nových Zámkoch. 9. augusta 1832 pri požiari, ktorý zachvátil takmer celé mesto, vyhorel kostol i fara. Dňa 6. októbra 1832 kostol nanovo posvätil superintendent Pavel Bilnica. Veža v „gréckom“ štýle, podľa projektu stavebného majstra Maya z Trnavy, sa začala stavať v auguste v roku 1858. Jej stavba sa skončila v roku 1863, keď ju 30. augusta posvätil superintendent Dr. Ľudovít Geduly, aj s tromi zvonami – Glaube, Liebe a Gnade – viera, láska, nádej.