Zamyslenie k Novému roku

NOVÝ ČLOVEK

Biblické zamyslenia nad listom Efezským 4. kapitola. 17 Preto teda hovorím a svedčím v Pánovi: Nežite už viac, ako pohania žijú v márnosti svojej mysle, 18 zatemnení na rozume, odcudzení Božiemu životu nevedomosťou, ktorá je v nich, a zatvrdilosťou svojich sŕdc; 19 oni sa (totiž) v svojej otupenosti oddali výstrednostiam, aby zo ziskuchtivosti páchali všetku nečistotu. 20 Ale vy ste sa nie takto učili o Kristovi! 21 Ak ste totiž počuli o Ňom, a dostalo sa vám v Ňom poučenia - ako je pravda v Ježišovi - 22 zložte starého človeka podľa terajšieho života, rušiaceho sa v zlých, klamných žiadostiach, 23 obnovte sa duchom svojej mysle 24 a oblečte nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy.(Ef 4, 17-24)

Drahý brat, drahá sestra.

Prídavné meno nový je v zvlášť v mesiaci január často skloňované. Preto som si i ja položil otázku, akí by sme mali byť v tomto novom roku my kresťania evanjelici? No, isteže by sme mohli byť lepší. Lepší kresťania, lepší rodičia, lepšie dietky, lepší žiaci - študenti, lepší susedia... Vždy je čo v našom živote vylepšovať. Akosi prirodzene práve na začiatku nového roku je v nás túžba po vylepšovaní sa. No s touto túžbou už máme svoje skúsenosti. A predsa, dnes sa nám v slove Božom ponúka niečo viac, ako len predsavzatie. Ponúka sa nám byť trvalo novým človekom. Najskôr si však všimnime, ako náš text definuje starého človeka, samozrejme nie vekom:

  • Žije v márnosti svojej mysle. Kazateľ v SZ krásne definuje, čo všetko je márnosť. Koľkým márnostiam sme sa pred koronou venovali, nemysliac teraz na povinnosti, teda práca, škola, domácnosť... Ukázalo sa, že bez mnohého zbytočného, alebo v obmedzení mnohého, dá sa plnohodnotne žiť. Starý človek ale nerozlišuje, márnivosť ho ženie a ženie...
  • Zatemnený na rozume. Tak ten si nedá povedať. Môžeš mu hovoriť, napomínať ho, prosiť a nič. Vôbec to nie je ojedinelé. Koľko rodičov obdobné zažilo, či zažíva. Koľko manželov, manželiek ide touto cestou....
  • Odcudzený Božiemu životu nevedomosťou. Žiť podľa Boha, to nielenže je povinnosťou každého, kto je Jeho dieťaťom, ale aj znakom pravosti, či som, alebo nie som Jeho nasledovník. Tento problém sa týka predovšetkým všetkých pokrstených. Vedzme, že nie je nič lepšie pre Božieho nepriateľa, len aby sme zostali v nevedomosti o Pánu Bohu, o tom čo všetko nám ako svojim synom a dcéram zasľubuje, aké požehnanie pre život časný a večný Pán Boh ponúka. A tak žijeme s vedomím, že sme evanjelický kresťania, možno sa aj k tomu hrdo hlásime. No neraz je našim základným problémom neistota. Keď raz čosi viem, prečo by som si mal byť v tom neistý. Keď vieš, že si sa stal synom Božím, dcérou Božou, tak prečo si byť neistý?! Veď platí: Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno... (Ján 1,12). Ak si vyznal v pokore svoje hriechy, prečo si byť neistý, či sú mi odpustené?! Veď platí: Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. (1J 1,9) Modlíš sa, prosíš, čas ide, nič sa nedeje, stratíš trpezlivosť, zneistíš a povieš si, že Pán Boh na mňa zabudol. Ale aj tak platí: ...čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby Otec bol oslávený v Synovi. 14 Keď ma teda budete prosiť o niečo v mojom mene, ja (to) učiním. (Ján 14, 13-14) A to som vlastne ešte nič nepovedal, čo všetko nám ponúka slovo Božie pre časný i večný život. Kto to však nevie, ťažko sa mu bude žiť a ťažko bude žiť Bohu-milý život.
  • Zatvrdilý v srdci. Zatrpknúť, tak to je ovocie mnohých krívd, sklamaní, nespravodlivosti. Ale s tým sa musíme skoro všetci popasovať. Viem, že niekto viac a niekedy až príliš. Len aby sme neboli ako tí naši bratia tam na Považí, keď im dlhé roky odopierali postaviť kostol a keď ho po revolúcii postavili odkázali tamojším protivníkom: To je náš kostol, ani Pána Boha doň nepustíme. A keď si neúprosne budeme stáť len na tom svojom, nakoniec sa úplne zatvrdíme. Voči všetkým a všetkému, samozrejme okrem seba...
  • Oddaný výstrednosti. Výstrednosť nemusí byť za každým zlá. Rovnako tak byť odlišný od ostatných, inak povedané, nechcieť splývať s davom . Ale v našom texte sa mysli na niečo iné. Prezrádza to slovné spojenie oddaný výstrednostiam. My starší si pamätáme heslo: Po starom sa žiť nedá. Toto bolo heslo druhej polovice 20str. a tak to aj dopadlo. Nemám nič proti novotám, ale zavrhnúť všetko staré, čo bolo dobré? Zbúrať všetky mosty za sebou, len aby vyniklo to moje/naše?! To nepovažujem za múdrosť.
  • V ziskuchtivosti páchajúci nečistotu. Ako by sme mohli charakterizovať dnešnú dobu a koniec koncov aj seba. O čo nám ide viac? Obohatiť seba, alebo obohacovať druhých? A nejde len o peniaze. Dokážeme sa tešiť z úspechov druhých? Alebo, keď sa nám nedarí, tak tomu druhému treba život patrične okoreniť. Nech by som na to použil akúkoľvek nečistotu. Aj napriek tomu, že sme v poslednej dobe ako ľudstvo mali príležitosť mnohému sa naučiť, žiaľ ani v súčasnosti spôsob života obohacujúci aj tých druhých,nie je v móde.

Biblické kritéria nám jasne ukazujú v akom štádiu sa aj my osobne nachádzame. Sme novým Božím stvorením, alebo žijeme podľa terajšieho človeka, riadiaceho sa zlými a klamlivými žiadosťami? Nielen dnes, ale aj za čias apoštola Pavla boli zjavné nedostatky pri nasledovníkoch Pána Ježiša Krista. Preto im písal tento list a ani my nemáme sa moc čím chváliť, aj nám je prospešné premýšľať nad týmito slovami. Oni nie sú naším káraním, oni sú požehnaním, aby nám požehnanie večnosti neprešlo pomedzi prsty.

A preto, bez rozdielu do akej miery sme podobný starému človeku, prijmime apoštolovo posolstvo, vzdávajme sa starého človeka - zložte starého človeka podľa terajšieho života, rušiaceho sa v zlých, klamných žiadostiach. Viera v Pána Ježiša Krista a poznanie Jeho slova nás učia inému spôsobu života, životu podľa Božích spôsobov. Apoštol to krásne vyjadruje - oblečte nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy. Ako aj normálne prezliekanie určitý čas trvá, pri niekom menej, pri inom viac, tak je to aj s tým obliekaním nového človeka. Môžeme to smelo nazvať procesom obnovy, ktorú Pán Boh pri nás koná mocou Ducha Svätého. Vyžaduje si to však ochotu chcieť zanechať staré spôsoby a prijať nové Bohuľúbe. Ale o tom budem uvažovať v ďalšom zamyslení.

Bratia a sestry! Zložme starého človeka podľa terajšieho života, rušiaceho sa v zlých, klamných žiadostiach a oblečme nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy. Amen.

Komentáre

Pridať komentár

Meno:
Text: