Zamyslenie 3. Januárový týždeň

Nový človek - BOJ PROTI JEDNOTLIVÝM HRIECHOM

25 Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym; veď sme si navzájom údmi. 26 Hnevajte sa, ale nehrešte; nech slnko nezapadá nad vaším hnevom. 27 Nedávajte miesto diablovi. 28 Ten, čo kradol, nech viac nekradne, radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho udeliť núdznemu. 29 Nijaké mrzké slovo nech vám nevychádza z úst, ale len dobré, aby budovalo, kde treba, a poslucháčom prinášalo požehnanie. 30 Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste boli spečatení na deň vykúpenia. 31 Každá rozhorčenosť a vášnivosť, hnev a krik i rúhanie so všetkou zlosťou nech sú vám vzdialené. 32 Ale buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi. Ef 4, 25-32 Bratia a sestry. Pri uvažovaní nad listom Efezkým 4 venujem sa téme Nového človeka. Prvá úvaha sledovala zamyslenie sa nad tým, ako sa prejavuje starý človek, teda opis života, ktorý nesleduje Boží zámer pri nás, ale drží sa vlastných spôsobov. Slovo Božie nás vedie k tomu, aby sme obliekli nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy. Dnes si teda opíšeme šat toho nového človeka, ako ho opisuje apoštol v liste Efezským:

  • Hovorte pravdu. Pravdovravnosť. Nový človek, Boží človek nemá záľubu v klamstve, ale snaží sa hovoriť pravdu. Na prvý pohľad sa zdá, čo je na tom také zvláštne, veď už malé dieťa rodičia učia hovoriť pravdu. No v realite je to neraz inak. Určite mi dáte za pravdu, že máte skúsenosť kedy človek -o ktorom by ste si to ani nepomysleli, do vám bude klamať očí. Táto smutná skutočnosť žiaľ neobchádza ani členov a predstavených cirkvi. Klamstvo, ktoré je účelné, nie z cieľom brata, sestru ochrániť, ale ublížiť, prípadne dosiahnuť vlastný zámer, je často používaným nástrojom. Dejiny cirkvi sú toho plné. Je toto Božím spôsobom, aby brat brata hanil a nie ho chránil? Kde niet v ústach pravdy, niet ani v srdci lásky! Môžeme sa oháňať príslušnosťou k cirkvi, alebo funkciami, to je nič ak v nás niet pravdy. Mt 5,37: „Ale vaša reč nech je "áno - áno", "nie - nie". Čo je navyše, pochádza od Zlého."
  • Hnevajte sa, ale nehrešte. Čakali by sme pri Novom človeku, aký úžasný už len musí byť. A pritom pravdy, ktorými apoštol opisuje šat nového človeka, nevykazujú voľajaké nadľudské požiadavky. Aj Boží človek sa môže nahnevať. Manžel na manželku, manželka na manžela, rodičia na deti,... aj bratia a sestry v spoločenstve. Aj to sa môže stať, pokiaľ žijeme v komunite, nie všetko automaticky prijímame, nie všetci nám vyhovejú, nie všetkým vyhovieme my... To ale neznamená, že po výmene názorov sa manželia hneď rozvádzajú, priateľstvo sa končí... Vlastne v tom je tá podstata, pokiaľ máme na sebe šat nového človeka, tak nám horúca hlava rýchlejšie vychladne. To je to: "slnko nech nezapadá nad vašim hnevom". Ale ak nevychladne, hnev prerastie v nenávisť a brat brata nepozná. Pritom môžeme hovoriť krásne, obhajovať si svoje stanoviská a v srdci mať nenávisť. To nie je šat nového človeka, alebo sa mýlim? Je v Efezským napísané niečo iné? To neznamená, že toho kto ti ublížil máš nosiť na rukách, ale neodpustiť? Žiť v neodpustení je cesta dláždená rovno do pekla. Mt 6,15: „ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte." Mt 18,35. „Tak i môj Otec nebeský urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi jeho previnenia."

  • Nedávajte miesta diablovi. Keď nás krstili, rodičia a krstní rodičia dostali otázku: "Odmietate v mene tohto dieťaťa neveru, hriech a všetky diabolské skutky, odmietate?" Mám pocit, že niektorým sa pri stretnutí s touto otázkou javí farár a s ním aj cirkev ako stredovek. Možno to tak zaznieva, lebo naša predstava je silne vytváraná vplyvom rôznych filmov. Ale diabol nie je výmysel, Ef 2,1-2 : „Tak (naplnil) aj vás, mŕtvych pre vlastné prestúpenie a hriechy, v ktorých ste kedysi žili primerane veku tohto sveta, podľa kniežaťa mocností vzduchu, ducha pôsobiaceho teraz v neposlušných synoch." Knieža mocností, teda satan, keď je knieža, nie je sám. Časť anjelov povstala s ním proti Bohu a Pán Boh ich zvrhol na zem. Preto všetku svoju zlomyseľnosť obracajú na zem s tým, aby na nej siali medzi ľuďmi zlo. Zlo je takto ich nutnou potrebou. To nerobia len oni, ale aj tí, ktorí podľahli moci diabla. Všetci, ktorí robia zlo, sú v moci diabla. Ak dám priestor diablovi vo svojom živote, dávam teda priestor zlu! Preto tá otázka hneď na začiatku života, pri krste. Ako chcem svoj život prežiť? Čo bude jeho náplňou? Sú len dve možnosti, dobro, alebo zlo. Ak má byť dieťatko Božím, musíme odmietnuť zlo, diabolské skutky. Ale to platí aj v dospelosti. Ak chceme zostať Božími, musíme odmietať zlo. Nemôžu mi byť vlastné spôsoby života založené na zle! To pripomína aj Luther, keď odpovedal, čo znamená krstenie vodou. Je to to dennodenné topenie a mŕtvenie starého Adama, teda hriešneho spôsobu života, života plného zla.

Tu by sme zamyslenie nad tým, ako má vyzerať šat nového človeka mohli ukončiť. Prečo? Pretože v slovách nedávajte miesta diablovi sú zahrnuté aj predchádzajúce, aj nasledujúce napomenutia. Keď nedám priestor zlu, tak sa nebudem hnevať, budem hovoriť pravdu, nebudem kradnúť, nebudem sa vyjadrovať mrzko, nebudem zlostník... No predsa je len dobré, keď tie jednotlivé oblasti apoštol menuje. Pretože takto sa presne špecifikuje, čo je zlo a čo dobro. Žid 5,14: „Len dokonalým patrí tvrdý pokrm, tým, čo návykom vycvičení rozoznávať dobré od zlého." To je prekvapenie však?! Veľa hovoríme o Božej milosti v Kristu Ježiši, čo všetko pre nás Jeho milosť učinila, hovoríme o tom ako v nás pôsobí Duch Boží a obnovuje nás... A zrazu počujeme o návyku, ktorý nás vycvičil rozoznávať dobro od zla. Je v tom nejaká duchovnosť? My evanjelici sa ňou rady oháňame, len akosi ten „skutek utek". Pôsobnosť Ducha Božieho v nás, aj k tomu sa dostaneme. Rozoznávať dobro od zla, to je naša základná úloha, nedá sa obísť. Márne nám je mať ústa plné chvály, mať osvojené prejavy nábožného kresťana, titulovať možno až posudzovať druhého, či je znovuzrodený, alebo neznovuzrodený kresťan a pritom nemať ostych používať nástroje zla. V takom prípade nie je niečo v poriadku. Nie je to môj výmysel, aj apoštol s tým počítal. Preto k týmto slovám pripojil vetu: "Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho.". Prítomnosť nástrojov zla v živote kresťanov je dôvodom zármutku Ducha Svätého. Tu končí všetka „sranda". Ak si súčasní kresťania myslia, že sa nič nebude diať, keď používajú nástroje zla, tak sa veľmi mýlia. Duch Boží je zarmútený a dávame tomu príčinu aj my. Sme ako jednotlivci, ako spoločenstvo Pezinských evanjelikov, pôsobiaci radosť Duchu Božiemu, alebo aj my pridávame Jeho zármutku? Prepáčte, za posledné obdobie počujem, ako málo my pezinskí evanjelici robíme, treba viacej robiť... Áno aj robiť treba, ale predovšetkým treba prestať robiť zármutok Duchu Svätému!!! To je veľký omyl súčasného kresťanstva, ktoré sa domnieva, že množstvom merateľných aktivít spasí svet. Prišiel Covid a mnohí sú vo svojom prežívaní kresťanstva hotoví, vyprázdnení, zúfalí, absencia aktivít spoločenstva ich vyvádza z miery... Rýchlo sme zabudli na hrdinov viery, ktorí nie dni, mesiace, ale roky v osamotení vo väzniciach utvrdzovali na modlitbách svoju vieru. Bez spoločenstva, bez mobilu, sociálnych sieti, bez Biblie, bez internetu s nespočetným množstvom duchovných zamyslení, kázní, možností čítať sväté Písmo v nespočetných prekladoch.... A nezlomilo ich to, nezapredali sa zlu, trpeli a pritom sa nezapredali nenávisti, ani zlu. Prečo? Nedávali priestor diablovi, jeho zlu a tak v nich bolo dostatok miesta na prijímanie Ducha Božieho, Jeho lásky a milosti, tak mohli trpezlivo znášať aj bolesť a utrpenie. Nechceli zlom zarmucovať Toho, ktorým bolo ich vykúpenie spečatené, teda Ducha Svätého. Inak, strašne ma zaujíma, s kým sa stretnem v cirkvi, keď sa uvoľnia Covid opatrenia,. S ľuďmi, ktorých ani ročné odlúčenie od spoločenstva neoslabilo vo viere, naopak posilnilo, veď sú spečatení Duchom Svätým, ktorý je v nich, alebo...? A tam kde je Duch Boží, tam to poznať. Veľmi sa na to teším a uvidí sa, čo sme vlastne zač. Jedno však viem, prichádza doba, keď sa vo svete veľa mení a mení sa aj v cirkvi. Vedzme, že prázdnemu, bezduchému kresťanstvu , tradicionalizmu (nie tradíciám), ktorý hovorí o viere, láske a nádeji, žiaľ len hovorí, odzvonilo. Duch Svätý sa nenechá donekonečna zarmucovať. Nenadarmo svedčí Písmo, že súd Boží začne od domu Božieho. Je tu však ešte Jeho milosť, preto: 2Tim 2,19: „Ale pevný základ Boží predsa stojí a má túto pečať: Poznal Pán svojich! a: Odstúp od neprávosti každý, kto vyznávaš meno Pánovo." Amen.

Komentáre

Pridať komentár

Meno:
Text: