Zamyslenie 1. pôstna nedeľa

Text Mt 4, 1-11

Bratia a sestry. Z milosti Božej vstúpili sme do štyridsaťdňového obdobia pôstu, času na intenzívne prehlbovanie vzťahu s Otcom nebeským. Spomínam si, ako nás pred rokom, práve v pôste zasiahla pandémia a väčšiu časť pôstneho obdobia, ako i Veľkonočné sviatky sme prežívali osamote, bez spoločenstva s bratmi a sestrami, bez kostola. Znovu to prežívame a k tomu dennodenne počúvame o tých, ktorí nás na večnosť pre pandémiu predišli a tá smutná skutočnosť svedčí, akí sme pominuteľní. Všetkých sa nás to dotýka, bez rozdielu, či sme, alebo nie sme kresťania. A predsa viera v nášho Spasiteľa v každom čase dodávala silu a je tomu tak aj dnes. Boli sme už za mnoho rokov zvyknutí na požehnanie, ktoré plynie z prítomnosti v chráme Božom, zo spoločenstva. Opäť viac prežívame svoju vieru v ústraní, alebo v skrytosti. V súčasnosti máme lockdown, zákaz vychádzania, houmofis... To na čo sme boli zvyknutí je zrazu preč a s tým aj množstvo pokušenia, ktoré zvádzalo. Ako je to teda v tomto čase s pokušením a do akej miery mu podliehame? Ďakovať Pánu Bohu nehladujeme, a tak iste nejeden/na podľahne sladkým pokušeniam, ale o tom som teraz nechcel písať.

Matúšovo evanjelium, v ktorom je opísané Ježišovo pokúšanie na púšti, opisuje tri oblasti pokušenia: moc, sláva a bohatstvo. Je tento text aktuálny aj pre dnešnú dobu, ktorá je plná obmedzení a tak zužuje priestor na mnoho pokušení? Bohatstvo, sláva a moc, tri lákadlá pre  človeka. V akej miere pôsobia na nás, a v akej miere sa stretávame s nimi? S istotou môžeme povedať, že pokiaľ bude svet svetom, nepriateľ Boží sa vždy pokúša zvádzať človeka na to, aby pokušeniu podľahol. Aj dnes platí, že nie každý prejav nespokojnosti je zúfalým výkrikom. Nastolenie akútnosti pomoci druhým nie je zakaždým len nezištným prejavom ľudskosti. Všetko sa dá zneužiť. Toto môže byť náš pohľad smerom von, ale pre nás je zaujímavý v čase pôstu pohľad dnu, teda na nás.

Pozrime sa teraz na náš Biblický text. Pokušenie nemusí pôsobiť dlhodobo, ale  prichádza v čase, predovšetkým vtedy, keď je preň najpríhodnejšia chvíľa. Aj na Pána Ježiša zaútočil Boží nepriateľ pokušením príhodne a síce v slabej chvíli pre telo - v hlade. „Veď čo to je pre takého Božieho Syna, prilepšiť si kameňmi premenenými na chlieb!? Veď ak skutočne si Synom Božím, máš takú moc." Pán Ježiš si bol dobre vedomý svojej moci. Hoci ju mal, nezneužil ju pre chvíľkovú potrebu, aj keď bol veľmi hladný. Kto z nás by sa takto zachoval, keby sme tú moc v sebe mali? No ... Pán Ježiš svojou reakciou upriamuje aj náš pohľad na to, čo je skutočne podstatné. Najpodstatnejšie nie je mať naplnené telesné potreby, ale aj svoje duchovné potreby. Totiž človek môže byť spokojný a šťastný aj vtedy, keď nie je presýtený, ale  keď duch je hotový. Nikdy však nie naopak. Vieme, že hlad je zlý pán. Hlad po chlebe a inom vyvíja na človeka silný vonkajší tlak, a diabol tento moment využíva na svoje dielo. Človek v takomto stave nedostatku, a to nielen, keď ide o chlieb, je schopný pristáť na všetko, čo ho môže z tej neblahej pozície dostať von. A toto je veľké pokušenie pre nás aj dnes. Treba nám rozlišovať, medzi tým, čo je pre nás existenčným a čo je záležitosťou pôžitku a tu nemyslím len na nejaké hriešne pôžitkárstvo.  Ako sa brániť v takýchto chvíľach? Sme schopní rozpoznať, že hoci sme „hladní", predsa nie je čas premeniť kameň na chlieb? „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích." A slovo vychádzajúce z úst Božích, nikto nikomu neodopiera. Naopak toľko príležitostí (internet), ktoré máme dnes si ani nepamätám.

Druhým pokúšaním je pokušenie slávy. Nech Ježiš má svoje poslanie, nech je ten Mesiáš, aký má skutočne prísť. Nech to však všetkým ukáže: „Ak si Syn Boží zhoď sa, veď je napísané..." A diabol znovu pokúša. Drzo sa odváži použiť slová samého Pána Boha, ktoré vyslovil o budúcom Mesiášovi. „Veď čo sa také stane? Aspoň vyskúšaš, či to Boh myslí s tebou skutočne vážne. A keď sa to podarí, bude to dôkaz aj pre iných, budeš slávny!" - aký nádherne zakrytý pokus naviesť Pána Ježiša na nedôveru voči svojmu Otcovi! Ale On znova odhalil diabla a odpovedá slovami úplnej dôvery Otcovi. Nebeský Otec je totiž pravda sama, nikdy neklame - preto nebude zbytočne nedôverčivo skúšať Otca - On Mu verí.  Koľkokrát aj my podľahneme falošným dôkazom svojej veľkosti naskočením na návnadu slávy, dokazovania si niečoho. Aj keď by aká taká sláva pre to či ono prišla, naša veľkosť nezáleží od množstva obdivovateľov, ktorí tu dnes sú a zajtra už oslavujú iného.... Mnohí slávni, ktorí svoju veľkosť vsadili na túto falošnú kartu slávy, skončili všetkými opustení...

To pokušenie nás varuje, aby sme sa nestavali na obdiv ani svojou zbožnosťou, ani dobrými skutkami, ani múdrosťou a šikovnosťou, ani krásou a silou, ale aby sme za všetko dobré, čo máme, Pánu Bohu ďakovali.

Tretím pokusom diabla bolo chytiť Pána Ježiša na bohatstvo sveta. Ak sa mu bude klaňať, teda ak preberie od neho jeho hodnoty, metódy a ciele. Ako Mesiáš si bude môcť podmaniť kráľovstvá sveta - veď stačí iba povedať a všetci z Izraela, ktorí očakávajú práve takéhoto Mesiáša, budú za ním stáť a zaňho bojovať a zomierať. Kto z nás by sa takejto šance nechytil? Vidina moci a z toho plynúce bohatstvo... Pán Ježiš však rozpoznal toto pokušenie a znova upriamuje svoje srdce na pravdu o sebe a o Bohu. Klania sa jedine svojmu Otcovi. Dôveruje Otcovi a chce zostať Otcovi verný, pretože ho miluje. Ak by bol Pán Ježiš tento boj prehral, neboli by sme vykúpení. Ak my tento boj o pravosť svojho poslania prehráme a to len kvôli vidine moci a bohatstva, nesplníme to, na čo nás Pán Boh na túto zem poslal.

Bratia a sestry!

Aj na nás diabol vyvíja tlak, aby nás zviedol na niektoré z jeho pokušení. Zneužiť moc na naplnenie seba, hoci tak nikdy nebudeme skutočne naplnení. Zneužiť slávu na oslávenie seba, hoci takto získaná sláva bude mať iba trpkú príchuť samoty a falošných priateľov.  Zneužiť bohatstvo na obohatenie seba, hoci tak nikdy nebudeme skutočne bohatí, pretože bohatstvo je v niečom úplne inom. Isteže značný vplyv, uznanie aj veľké imanie, môžu človeka v živote postretnúť. Nesmierne je však podstatné ako k nim pristupujeme. Či v sláve, moci a bohatstve máme záľubu a vtedy sme podľahli pokušeniu, alebo sme si vedomí žehnajúcej Božej pravice a nie je nám zaťažko používať z týchto prostriedkov na slávu Božiu a nezištnú službu pre ľudí.

Amen.

Komentáre

Pridať komentár

Meno:
Text: