Biblické zamyslenie k nedeli 22.3. 2020

Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú. Ž 23, 4

Drahí bratia, drahé sestry.

Báť sa, či sa nebáť? Súčasnosť nám v tejto oblasti píše rôzne scenáre. Hovorí sa, strach môže byť zlý pán, ale aj dobrý priateľ. Strach, obavy,..., nie sú dobrou reakciou kresťana v Biblickom poňatí. No, ale ono sa to ľahko povie, ťažšie sa to však v reálií prekonáva. Touto vetou však nechcem ospravedlňovať naše slabosti.

Nie nadarmo Sväté Písmo pozná Ježišove slová: Čo sa strachujete ľudia malej viery! Nebojte sa! Treba si uvedomiť, že vernosť nášmu Spasiteľovi sa dosvedčuje práve v ťažkých časoch, tak nás tomu učia dejiny. Preto strach nesmie panovať naším srdciam. Ak by strach v nás zvíťazil, zobral by nám nádej, vieru a nakoniec aj lásku. A to nesmieme dopustiť. Ale, ako sa hovorí, všetko zlé je aj na niečo dobré, tak pri strachu to platí. Strach je pre nás pozitívny, ak v nás vzbudí obranný mechanizmus, prevenciu, bázeň, rešpekt, ..., aby sme sa vyvarovali zlého. Vtedy je dobrým sluhom.

Pre naše povzbudenie v týchto neľahkých časoch vyvolil som si motív Dobrého pastiera z 23. žalmu. Žalmista hovorí: Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého... Tento žalm nám nesľubuje, že nás v živote nepostretne utrpenie, sklamanie, ťažkosti, bolesti a utrpenia. Naopak, týmto temným údolím kráčame teraz všetci. Temné údolie – to je aj údolie smrti, cez ktoré každý z nás bude raz prechádzať. S temným údolím v tomto zmysle býva obyčajne spojený strach, obavy, neistota. Ale napriek týmto pocitom žalmista nám ukazuje, že temné údolie sa dá zvládnuť aj celkom iným spôsobom, spôsobom, ktorý sa úplne odlišuje od toho ustrašeného postoja. Kde žalmista berie istotu, keď sa nebojí? Odpoveď je v kratučkej vete: „Lebo Ty si so mnou.“ Nielen rozumovo vie o Božej prítomnosti, ale Božiu prítomnosť pociťuje tak mocne, že strachu sú zatvorené všetky dvere. Božia prítomnosť v jeho živote nie je nečinná, práve naopak. Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú. Na ochranu pred nepriateľmi pastieri nosili prút, palicu a prak. Prút, vlastne dlhá palica, ktorá slúžila na zavracanie a poháňanie oviec, zároveň bola aj útočným nástrojom napr. voči divej zvery. Palica slúžila nielen pre opieranie sa pre pastiera. Neraz bola okovaná železom a slúžila ako účinná zbraň. Okrem toho mala aj inú funkciu. Keď sa na konci dňa ovce vracali do ovčinca, pastier vystrel palicu nad vchodom nízko nad zemou tak, aby každá ovca musela prejsť pomaly popod ňu. Mal tak dosť času i možností, aby overil, či nie je zranená, alebo chorá. S prakom vedeli pastieri nakladať naozaj majstrovsky, ale nepoužívali ho len na útok voči nepriateľom. Ak videli, že ovca sa vzďaľuje od stáda, zobrali prak a vystrelili kamienok tak, aby dopadol presne pred ovcu. Tá vedela, že to je signál, aby sa obrátila a vrátila smerom k stádu. Náš Dobrý pastier, Pán Ježiš Kristus, je náš Pán a my sme ovce pastvín jeho, stádom, čo On sám vodí. Aj na nás má prút, palicu a prak, ktorými nás poháňa, keď sme priveľmi pomalí v duchovnom napredovaní, zavracia keď od Neho svojvoľnej odchádzame a chráni pred konečným zahynutím, i keď dopustí rozličné utrpenie.

Takto nás Pán Boh chráni pred vonkajším nepriateľom a pred nepriateľom, ktorý sídli v nás samých. Pretože je v tomto zmysle naším ochrancom, môžeme s dôverou kráčať nielen po výslní, ale aj cez temné údolie. Kto má ako Dobrého pastiera Pána Ježiša Krista, prameň života, ten môže povedať: Nebojím sa zlého, môj Dobrý pastier ma nikdy neopustí, a to ani v temnom údolí smrti.

S pozdravom: Pokoj Vám, Vladimír Kmošena.

Komentáre

  • Milo Horínek

    Krásne napísané! :)

Pridať komentár

Meno:
Text: