História Božieho stánku:
|
T |
úžba, postaviť v Hrádku kostol, rezonovala už vtedy, kým bol diaspórou Svätopeterského zboru, do ktorého patrilo 7 obcí. Počas prvej republiky v mestečku narástol počet evanjelikov a v r 1933 podali z iniciatívy seniorálneho dozorcu Ing. Juraja Martinku – riaditeľa štátnych lesov- žiadosť, aby Liptovský Hrádok dostal štatút fílie a bol pričlenený k Liptovskej Porúbke. Keď sa stal r 1936 jej dcérocirkvou, priniesol si pozemok na ktorom dodnes stojí a materiál, ktorý sa využil pri stavbe. Časť Hrádočanov, na čele s Dr. Bohuslavom Klimom, ktorý sa hneď vzdal funkcie zborového dozorcu v L. Porúbke, bojovala proti tomu a trvalo 3 roky, kým dištriktuálny konvent žiadosti vyhovel. Svätopeterský zbor postupoval korektne a pozemok aj materiál odovzdal do vlastníctva hrádockej fílii.
Aktivita cirkevných spolkov ( SEJ; SEM) rástla, preto presbyterstvo rozhodlo postaviť na pozemku, ktorý bol pôvodne zakúpený na stavbu kostola zborový dom, ktorý by mohol slúžiť aj namiesto Služieb Božích, aj na kultúrnu činnosť. Projekt vypracoval renomovaný slovenský architekt Martin Belluš. Do práce sa r 1941 s nadšením zapojili všetci hrádockí cirkevníci. Pomáhali s láskou aj Porubčania. Dokončený bol r 1942.
Hlavným organizátorom prác bol prvý kurátor fílie br. Ján Lovich. A v kňažskej správe za r 1943 už čítame:
Otvorenie zborového domu sa konalo 3. novembra. Bola to radostná chvíľa. Prítomný bol brat biskup Vladimír Pavel Čobrda, ktorý mal slávnostnú prednášku za účasti okolitého kňazov, učiteľov a aspoň dvoch tisícok veriaceho ľudu z blízka i z ďaleka.
Liptovský senior Ľudovít Šenšel bol farárom do r 1956, v r 1933- 36 bol zborovým dozorcom katechéta Mikulášskeho gymnázia Ľudovít Neckár, v r 1936- 58 riaditeľ štátnych lesov Ladislav Dérer / neskôr do nástupu totality, generálny riaditeľ v Bratislave/ . Počet evanjelikov rástol, konali sa biblické hodiny a iné vnútromisijné a kultúrne práce. Veľkú zásluhu na tom mali najmä seniorálni kapláni, najmä Pavel Turis, Jozef Juráš a Leopold Pawlas, preto sa prenajala tzv. Láničkina vila na Hradnej ulici. Na ilustráciu: Okolo r 1940 má fília okolo 400 duší a SEM 42 členov.
V zborovom dome sa konal celý rad významných podujatí, ktoré neraz presahovali rámec zboru aj seniorátu. Najvýznamnejším - ale aj najsmutnejším podujatím- sa stal Dištriktuálny konvent r 1953, ktorý bol z vôle komunistov aj na dlhé roky posledný.
V r 1956 nastupuje do zboru ThB. Ondrej Macko. Napriek tlaku totality rozširuje sa počet služieb Božích. Najprv raz, potom dvakrát mesačne sa konajú doobedňajšie, neskôr aj štedrovečerné, pribudli aj adventné a pôstne večierne.
Treba zdôrazniť niekoľko dôležitých skutočností z obdobia totality: V Hrádku nikdy neprestalo vyučovanie náboženstva. Málo bolo takých zborov. Práci s mládežou sa kládli obrovské prekážky, konala sa viac- menej tajne. Nikdy sa neprestalo s prácou v detskej besiedke aj keď určitý čas poslúžil súkromný byt sestry Márie Lehotskej.
Súdruhovia odoberali cirkvám zborové domy a na rade bol aj náš. Chvála Bohu vtedajší predseda MNV br. Ján Rády sa o tom dozvedel a avizoval nebezpečenstvo. Nasledovala rýchla odozva: Do zborového domu pribudla kazateľnica a oltár a keď prišla komisia, aby prikročila k zoštátneniu, zistila, že je v kostole. A na kostoly si zatiaľ netrúfali.
Stolárskymi prácami poslúžil br. Aladár Patsch, ktorý ich realizoval bleskurýchle a na vynikajúcej úrovni.
Onedlho chcel jeden miestny mocipán postaviť rodinný dom na našom pozemku. Zdalo sa, že je všetko stratené, ale pomohol zákrok porubčianskeho rodáka a konfirmanda, vysokého funkcionára Jozefa Lenárta.
Po nežnej revolúcii sa tento Boží stánok stal miestom rozhodne najvýznamnejšieho podujatia vo svojej histórii: Otvorenie Synody r 1991. Pred touto udalosťou sa kostol vymaľoval dnu aj von. V podvečer synody posvätil obnovený chrám biskup Západného dištriktu Dr. Rudolf Koštiaľ.
Konanie Synody malo nemalú zásluhu na aktivizácii života v dcérocirkvi , ako aj na zvýšenie návštevnosti. Ale aj priestor začal byť malý.
Myšlienka rekonštrukcie Božieho chrámu prišla r 1977 a bola odsúhlasená presbyterstvom a potom konventom.
Od tohto rozhodnutia začal svoju činnosť Stavebný výbor pod vedením br. Ivana Šenšela ml., ktorý z funkcie začiatkom r 2000 abdikoval a na jeho miesto nastúpil Ing. Ján Badiar. Členmi výboru boli po celý čas, alebo kratšie obdobie: bbr.Michal Halko, Ing. Stanislav Jančuška, Ing. Peter Masar, Mgr. Pavel Pajerchin, Ing. Miloš Paštrnák, Ivan Plachtinský, ses. Slávia Španková a z titulu funkcie kurátori bbr. Dušan Ilavský a Michal Michalko. S hlasom poradným sa rokovaní zúčastňovali členovia zborového predsedníctva.
Výbor zadal spracovanie projektovej prípravy Ing. Arch. Ondrejovi Mrlianovi tak, aby stavba bola povolená už r 1998. Len tak mohla byť totiž splnená podmienka na začatie výstavby a tým aj čerpanie dotácie od Predsedníctva vlády SR ešte v tom roku.
Stavbu začali realizovať Slovenské inžinierske priemyselné stavby pod vedením Michala Halku. Dodavateľské práce boli r 1999 rozvinuté k plnej spokojnosti a prístavba kostola vzrástla v hrubej stavbe na hodnotu 2 510 000 Sk. Veľkým žiaľom pre všetkých bola v tomto roku rozlúčka s br. Halkom, ktorému bola výstavba kostola prvoradou vecou srdca. Táto strata vzácneho človeka však chvála Pánu Bohu nepoznačila ďalší priebeh výstavby a r 2000 sa podarilo dokončiť I. etapu prístavby s rekonštrukciou strechy. Zbierkou po rodinách sa získali prostriedky na krytinu.
V priebehu r 2001 došlo k zmene dodávateľa. Pokračovanie prác bolo zadané firme Lesostav Lipt.Hrádok. Tento rok sa nepredpokladali rozsiahle práce, lebo finančné prostriedky boli vyčerpané. Pán však aj teraz pomohol a na jar prišla podpora vo výška 660 000 Sk od nemeckej nadácie Diakonia Werk. Okrem toho prišla pomoc od spolku nemeckých farárov, tzv. Partnerhilfe vo výške 550 000 Sk s priamym určením výlučne na výstavbu fary.
Tieto prostriedky umožnili dať si smelý cieľ: Dokončiť v priebehu roku po stavebnej stránke rekonštrukciu pôvodného kostola s rozšírením o chóry tak, aby sa mohol dať do užívania koncom leta. Práce sa darili, preto sa prikročilo aj ku realizácii stavebnej rekonštrukcii oltárnej časti . Kapacita sa zvýšila dvojnásobne a na fare sa dobudovala deka prízemia. Treba pri tejto príležitosti vysloviť uznanie za prístup zhotoviteľa, jeho vedeniu a osobitne pracovníkov, ktorí na stavbe pracovali.
Okrem spomínaných hlavných zhotoviteľov sa o realizáciu diela zaslúžili ďalšie firmy a sponzori. Najdôležitejšie fakty:
• Firma LESAD realizovala dodávku a montáž EURO okien.
• OU drevárske realizovalo drevený obklad múrov na chóroch a ako sponzorský dar dodalo vstupné dvere do zborovej miestnosti.
• Firma JIM realizovala sádrokartónové stropy.
• Urbárske spoločnosti z Horného Liptova dodali rezivo na vyhotovenie krovu v množstve 70 m3_ako sponzorský dar.
• Firmy ESOX a ESOPLAST výrazne prispeli formou sponzorských darov.
• Poľnohospodárske družstvo Liptovský .Ondrej výrazne prispelo vo forme sponzorského daru.
Treba vysloviť osobitné poďakovanie aj ses. Doc. Ing. Eve Ornej CSc., ktorá veľmi pomohla pri získaní podpory z predsedníctva vlády a br. Seniorovi Ferenčíkovi za pomoc pri získaní podpory zo spolku farárov Partnerhilfe na faru. Vďaka patrí všetkým, ktorí prispeli väčšími, či menšími milodarmi, podľa svojich možností. Veď aj haliere chudobnej vdovy sú vzácne.
Finančné krytie nákladov bolo nasledovné:
-dotácia Predsedníctva vlády SR 750 000 Sk
-bezúročné pôžičky od cirkev. zborov 150 000 Sk
-bezúročná pôžička od generálnej podporovne 500 000 Sk
-príspevok od Diakonia Werk z Nemecka 660 000 Sk
-príspevok od Partnerhilfe na faru 550 000 Sk
-sponzorské príspevky-príspevky od iných zborov ECAV 180 000 Sk
-milodary členov dcérocirkvi1 650 000 Sk
-príspevok od Gustáv Adolf Werk z Nemecka 330 000 Sk
Ďaľšie skutočnosti budeme dopĺňať priebežne, po ich získaní.
Dúfajme, že náš chrám zažije takých nadšencov, akí boli v jeho histórii, ktorí zdarne dokončia jeho prístavbu.
Milí priatelia,
každý kostol potrebuje svojich štedrých darcov. Aby náš cirkevný zbor mohol napredovať, musíme dokončiť jeho prístavbu. Venujte preto prosíme svoje financie na číslo účtu:
16 05 60 30 01/ 5600
Pokiaľ chcete byť zverejnení, napíšte svoje meno do správy pre prijímateľa.
Bez peňazí stavať nemôžeme. Veď ako sa píše: Najviac dáva tá, ktorá dáva s radosťou.
ĎAKUJEME
ZHRNUTIE:
Poloha: Hviezdoslavova ul. č. 142, neďaleko Železničnej stanice v Lipt. Hrádku
Otvorenie zborového domu: 3. novembra 1943
Kapacita: min 300 miest na sedenie / s prístavkami je to viac/
